takmer 46 percent opýtaných. Sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK hovorí, že doteraz u občanov nemal nikto z politikov vyššiu dôveru. Podľa Haulíka kritika Fica a jeho vlády pôsobí skôr opačne a pomáha mu. Podobný názor neoficiálne vyslovili aj niektorí politici Smeru.
Fico svoj úspech nechcel hodnotiť. Jeho hovorkyňa Silvia Glendová povedala, že predseda vlády nebude komentovať prieskumy verejnej mienky, ani v prípade, ak sú priaznivé, ani ak sú nepriaznivé.
Z opozičných politikov sa najlepšie umiestnil na šiestom mieste s takmer 11 percentami líder SMK Béla Bugár. Prieskumy nepovažuje "za konské preteky", vníma ich však ako istý signál. Podľa Bugára fakt, že dôveryhodnosť Fica je obrovská, svedčí len o tom, že ľudia veria prísľubom novej vlády. "Chvíľu to takto bude, kým bude z čoho rozdávať," mieni Bugár. Dodal, že pre premiéra neexistuje občan a sústreďuje sa skôr na získavanie vlastných voličov.
Pre politikov je v prieskumoch jednoduchšia opozičná pozícia, kým vládni politici musia tvoriť a prijímať aj nepopulárne rozhodnutia. Zatiaľ sa to však v prieskumoch neprejavilo, lebo vláda prijímala skôr populárne opatrenia.
Fico spolu s Mečiarom patrili medzi najdôveryhodnejších aj po sto dňoch druhej Dzurindovej vlády v roku 2003. Fico mal vtedy podporu necelých 27 percent. Haulík hovorí, že teraz sú súčasní vládni politici ešte stále vnímaní akoby v opozičnej polohe, lebo zmena vlády nastala len pred niečo vyše sto dňami. Navyše, pred štyrmi rokmi sa Dzurindova vláda takmer znovu zopakovala.
V prvej desiatke najdôveryhodnejších politikov chýba zástupca KDH. Na jedenástom mieste sa umiestnil poslanec KDH Daniel Lipšic s tesným náskokom pred lídrom Pavlom Hrušovským. Sociológ hovorí, že je to obraz hlbokej krízy v KDH, čo sa muselo prejaviť aj v hodnotení verejnosti. Preto ak chcú kresťanskí demokrati zohrávať významnejšiu úlohu na politickej scéne, musia pristúpiť k výraznejším zmenám vo svojej politike, čo nepôjde ani bez zmien v personálnom zložení ich hnutia.
Na rozdiel od preferencií strán je dôvera v politikov citlivejšia na rôzne zmeny a je menej stabilná. "Súvisí to tiež s tým, že opozícia nemá nejakú ponuku, ktorou by oslovovala verejnosť okrem toho, že do istej miery začala kritizovať kroky vládnej koalície," povedal Haulík. Podľa neho by "osobné skóre" lídrov strán v prieskumoch malo byť tiež dôležitým ukazovateľom, či si dobre počínajú a či ťahajú stranu smerom dopredu, alebo ku dnu.
Haulík si myslí, že mnohí ľudia nemajú celkom konzistentnú predstavu o tom, čo vlastne obsahuje pojem dôvery. Dôležitú úlohu zohrávajú v prístupe k politikom emócie a ľudia nemajú ani kompletné informácie o vnútropolitickom dianí. Rovnako je dôležité, ako často sa politik ocitá v médiách a ako v nich reaguje.
(is)
Najdôveryhodnejší politici
Robert Fico, Smer - 45,5 %
Ivan Gašparovič, prezident - 21,8 %
Ján Slota, SNS - 18,9 %
Robert Kaliňák, Smer - 13 %
Vladimír Mečiar, HZDS - 12
Prieskum agentúry MVK sa uskutočnil v dňoch 2. až 9. októbra na vzorke 1 119 respondentov.
Smer: 45 percent voličov
Súčasnú vládnu stranu Smer - sociálna demokracia by v septembri volilo 45,3 percenta ľudí. SDKÚ - DS by podporilo 11,9 percenta občanov a 11 percent by dalo hlas SNS. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorú uskutočnila agentúra Media SK na súbore 947 respondentov od 14. augusta do 24. septembra. Odpovedali na otázku "Ak by ste sa zúčastnili na voľbách do NR SR, akú stranu alebo hnutie by ste volili?"
ĽS - HZDS, ktorá získala v prieskume štvrtú priečku, by volilo 10,3 percenta opýtaných. Piata skončila SMK, ktorú by volilo 7,3 percenta občanov, KDH na šiestom mieste by podporilo 6,5 percenta, KSS 4,4 a ANO 1,5 percenta opýtaných. Žiadna ďalšia strana ani hnutie by nepresiahla jedno percento.
Autor: Rómovia zlynčovali učiteľa
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
