ktorá je na programe, je najvýznamnejším bodom nielen tejto schôdze, ale jesennej parlamentnej sezóny.
Ústavný súd totiž nie je jeden z orgánov štátnej správy, ako si jeho postavenie, žiaľ, významná časť politickej triedy interpretuje. Košický súdny dvor je inštitúcia, ktorej miesto je v demokracii nezastupiteľné rovnako ako vlády, NR SR či prezidenta. Poslaním ÚS nie je nič menej ako strážiť pravidlá, teda ústavu a zákony, na ktorých štát funguje. A to aj a najmä pred politikmi, ktorí majú častokrát sklon zjednodušovať demokraciu na vládu väčšiny, resp. politických väčšín, ktoré disponujú dosť hlasmi v zákonodarnom zbore. Prípadov, keď sa rôzni stranícki náčelníci čudovali, ako si ÚS dovoľuje zrušiť či opravovať zákony, ktoré boli prijaté parlamentom, sme videli za 17 rokov viac ako veľa. Ústavný súd je systémová uzda na krku výkonnej a zákonodarnej moci.
Z tohto priamo vyplýva, že neexistuje iná ustanovizeň v demokracii, do ktorej by boli nominácie činných či vyslúžilých politikov neprípustnejšie, ako práve ÚS. Čím dlhšia stranícka minulosť, tým silnejšia prezumpcia straníckosti a zaujatosti. Ideál ústavného sudcu, samozrejme, slovenská prax nikdy celkom nerešpektovala (viď napr. expredsedovia Čič a Mazák, ktorí boli politickými nomináciami - HZDS a SOP. A mnohí ďalší.). Aj z objektívnych dôvodov, keďže nemáme tradíciu ústavného súdnictva. Je samozrejmé, že voľba musí byť politická, keďže inak sa nedá. To však neznamená, že ústavnými sudcami môžu byť kariérni straníci či právnici, ktorí sa s politikou užšie zaplietli. Na strane druhej je, samozrejme, jasné, že kvalifikovaný kandidát vôbec nedotknutý politikou je skoro rozprávková bytosť. Skoro - nie celkom.
Tento predslov bol podstatný, aby sa vyjavili riziká dnešnej voľby. Podozrenie, že zostava, ktorá sedí v parlamente, stavia nad kritériá odbornej a morálnej spôsobilosti jednoduchú politickú afiláciu, resp. lojalitu, je úplne dôvodné. Vychádza nielen takpovediac zo znalosti prostredia (Smer, SNS, HZDS), ale už aj z listiny konkrétnych kandidátov, ktorí sú v hre. Mená ako Harabin a Cuper by boli v trochu vyspelejšej demokracii ako nominácie na ústavných sudcov naprosto nepredstaviteľné. Nejde tu len o odbornú povesť, ktorú majú obaja hroznú, veď prvý sa sám kedysi verejne priznal, že nevie napísať podanie (a preto poveril advokáta), a druhý má hlavnú zásluhu na tom, že výraz "právny expert" je dnes na Slovensku urážka. Nejde výlučne ani o morálnu integritu, o ktorej by sa pre oboch dal napísať zvláštny článok (toto je ale - povedzme - aj vec subjektívnych mier a váh). Harabin a Cuper sú však aj šlabikárové príklady politicky jednoznačne zaradených ľudí, čo u prvého z nich platí napriek tomu, že sa pod túto stigmu dostal ako sudca. Aby bolo cítiť ten rozdiel: Aj Drgonec, Kresák alebo Orosz majú politickú minulosť a všelikde inde by preto aj boli spochybňovaní. Rozdiel je však zrejmý. Títo traja neprestali byť dominantne právnikmi ani v čase svojho straníckeho angažmán (hoci Orosz to dotiahol až na podpredsedu SDĽ...) A navyše - politické subjekty, ktoré reprezentovali, zanikli resp. sa prepadli do bezvýznamnosti.
Tvrdenie, že či už Čičov, alebo neskôr Mazákov dvor boli okrasou slovenskej demokracie, by bolo pritiahnuté za vlasy. Rolu strážcu ústavnosti však viacmenej, aj keď s občasnými excesmi (napr. protichodné výroky Šafárikovho a Drgoncovho senátu v kauze amnestií), ÚS 13 rokov plnil. Dnešná voľba 15 kandidátov, z ktorých Gašparovič vyberie deviatich (pričom traja už boli zvolení v minulom volebnom období), je hrozbou, že latka sa nielenže zosunie prudko nadol, ale výrazne sa zníži kvalita slovenskej demokracie ako takej. Hoci dobrých a dôstojných kandidátov je niekoľko, nič nenasvedčuje tomu, že procedúra v NR SR neprebehne systémom väčšina berie všetko. Pokusy o akési dohody medzi koalíciou a opozíciou padli práve na Harabinovi a Cuperovi, ktorých - zatiaľ a údajne - KDH, SMK ani SDKÚ nevedia podporiť. Ani za taký prísľub, že prezident, ktorý má túto právomoc, by z Harabina neurobil rovno predsedu ÚS. V koalícii riskujú dosť veľa, lebo ak tento človek prejde hlasmi koalície v NR SR, Gašparovičovi môže brániť v menovaní Harabina na štvrtý najvyšší ústavný post v štáte už len averzia k Mečiarovi (ktorý ho navrhol) a odplata HZDS za to, že ich hlasmi bol zablokovaný v minulej voľbe prezidentov milovaný kancelár Čič. Na strane druhej, keby pristúpili na "kompromis", definitívne by zachránili Špeciálny súd pred zrušením... Naozaj pekná dilema. Ešteže o tom, ako sa rozdelia hlasy v tajnej voľbe, sa nič nedozvieme.
Peter SCHUTZ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
