G. Pulen šťastne absolvoval aj druhý oživovací proces v živote

o ňom bude hovoriť, pretože na celú koncovku stretnutia si nepamätá. V 83. min. dostal výbornú loptu do behu dubnický kanonier Filo a z bezprostrednej blízkosti napálil loptu do tváre vybiehajúceho Pulena. Diváci aplaudovali za skvelý zákrok domácemu gólmanovi, no ten ho nevnímal. Po k.o. stratil vedomie. Zostal nehybne ležať na trávniku a medzi prvými sa k nemu rozbehol dubnický stredopoliar Tomáš Bruško. Gejza nemal ešte jazyk zapadnutý, no mal kŕčovito zatvorené ústa, ktoré mu nemohli otvoriť. Pulena vyniesli na nosidlách do útrob štadióna. Našťastie všetko dobre dopadlo. Aj viaceré vyšetrenia, ktoré potvrdili otras mozgu. Podľa slov lekára MFK Petra Závackého je už Gejza v poriadku a budú sa ho snažiť pripraviť tak, aby už v sobotu bol k dispozícií na stretnutie v Ružomberku.

Ako sa cítite?

"Už dobre. Vyšetrenia sú v poriadku. Ešte mám pred sebou síce nejaké dodatočné, ale to len pre akúsi poistku, že mi naozaj nič nie je."

Pamätáte si na inkriminovanú situáciu?

"Práve, že nie - totálne okno. Ani spätne si absolútne nič nepamätám. Viem to iba z televíznych šotov a z toho, čo mi chlapci rozprávali. Z II. polčasu si pamätám niektoré momenty, ale ako vznikla šanca, prihrávka a samotnú strelu si vôbec nepamätám."

Viete už, kto vám prvý pomáhal na trávniku?

"Chlapci mi hovorili, že Dubničan Tomáš Bruško, potom mi už na pomoc prišli ostatní a lekári. Nejaký čas som bol v bezvedomí."

Z hracej plochy vás odniesli na nosidlách, no onedlho ste sa vrátili po vlastných a chceli ste zasiahnuť do hry...

"Vyzeralo to, ako keby kuraťu odsekli hlavu a to sa ešte o niečo pokúšalo... Ja som prišiel s tým, že chcem chytať, aby som zachránil bod. Bolo to také, že som nerozmýšľal, čo robím. Všetci na mňa pozerali, čo tam robím. Rýchlo ma poslali späť."

Čo na celú situáciu vravela vaša polovička?

"Nemám manželku, ani priateľku. Vystrašení boli len rodičia. Otec bol priamo na zápase, prišiel za mnou k nosidlám a povedal som mu, že všetko je ok. Mama mala informácie od otca a bola veľmi vystrašená."

Akú ste mali noc?

"Nemal som žiadne bolesti. Na odporúčanie lekárov som bol s rodičmi. Nechceli, aby som zostal sám. Rodičia dávali pozor, keby niečo náhodou..."

Aj ste si pripomenuli nepríjemné zranenia, ktoré mali obaja brankári Chelsea v sobotu?

"Áno. Píšu o tom neustále noviny, aj v televíznych správach ukazujú oba prípady. Uvedomujem si, že som mohol aj horšie dopadnúť."

Už ste vo svojej kariére dostali takúto ranu do tváre, že ste stratili aj vedomie?

"Áno, asi pred piatimi rokmi. Zachraňoval ma vtedy masér Prešova, ktorý mi vyťahoval zapadnutý jazyk. Stalo so vtedy na tréningu, keď ma do hlavy zasiahla lopta z piatich metrov po strele Mariána Adama. Keďže išlo o tréning, tak tam nik nebol, no našťastie dobehol masér. Podarilo sa mu otvoriť mi ústa a zachránil mi tak zuby, lebo spoluhráči už mali niečo v rukách a chceli mi vybiť zuby."

Máte tak za sebou už dva oživovacie procesy.

"Do hlavy dostanem loptou takmer každý týždeň. Často sa však stáva, že sa otrasiem a pokračujeme ďalej."

Pochválili ste svojho nástupcu v bráne za vydarené zákroky i udržanie nuly?

"Už som počul od chlapcov, že z Roba Cicmana je zrazu veľká hviezda. Chlapci vraveli, že dobre zachytal. Vždy som vravel, že ak sa mi náhodou niečo stane a bude musieť ísť niekto z hráčov v poli do brány, že Robo je dobrý brankár. Som rád, že to potvrdil."

O svoj flek sa však neobávate...

"Niečo naznačil, aby som bol pripravený na to, že sa môžem rozlúčiť s kariérou, lebo mi vyrastá konkurencia."