láskach, sklamaní i nádejach. Hana Hegerová nikdy nemala ambície veľkých speváčok. Napriek tomu jej tlieskali v parížskej Olympii, Kolíne nad Rýnom, Mníchove, nazývali ju speváčkou európskeho formátu.
"K spievaniu som sa dostala náhodou," usmieva sa noblesná dáma, ktorá bude mať v piatok 75 rokov. Na českej hudobnej scéne pôsobí ako prírodný úkaz: nie je v hitparádach, nemení imidž, nevidieť ju v časopisoch. Platní vydala poskromne. Napriek tomu koncerty vypredáva bleskovo: "Mám jediný cieľ, aby som zišla z javiska s vedomím, že sa za to, čo som robila, nemusím hanbiť."
Azda preto celý život odmietala väčšinu ponúkaného materiálu, ale zvyškom si bola úplne istá: "Som márnomyseľná a musím veriť každému slovu. Musím sa prácne dostať do každého textu, vedieť si ho obliecť." Azda preto sa jej albumy Recitál (1971), Lásko prokletá (1977), Ohlédnutí (1984), Potměšilý host (1987) či Můj dík (2005) stále tak pekne počúvajú. Na piesne z repertoáru Edith Piaf, Jacquesa Brela a ďalších jej texty písali Jiří Suchý, Pavel Kopta a Michal Horáček. Spieva po nemecky, francúzsky, anglicky, slovensky i jidiš.
V jej žilách koluje krv hádam celej strednej Európy, česká, slovenská, maďarská i nemecká: "Ja mám dokonca erb. Z rodiny mojej mamy, a je v ňom sova prestrelená šípom." Vlastným menom Carmen Farkašová-Čelková sa narodila 20. októbra 1931 v Bratislave. Meno jej vraj vyberala "babička - intelektuál", ktorá milovala opery. "A môj ocko! Vyzeral ako ortodoxný Žid! Na židovstvo ale nemám žiadne papiere."
Keď ju po maturite nevzali na vysokú a poslali do výroby, otvorila noviny a našla zoznam dlhotrvajúcich kurzov. Vybrala si herecký, pretože bol najdlhší. Dva roky v Bratislave vraj žila za predanú briliantovú brošňu a Ottov slovník náučný od mamky.
Ďalším príbehom ako vystrihnutým z jej piesní sú začiatky spievania kvôli uhliu: "Bývala som v podnájme, mala 640 korún hrubého na mesiac, manžel bol na vojne, dieťa som dala babičke. Nebolo na uhlie a potrebovala som i chladničku a vysávač. Keď mi Rudolf Cortéz sľuboval 180 korún za koncert s tým, že ich urobíme dvadsať za mesiac, pripadalo mi to fantastické."
Meno si zmenila už pri angažmán v žilinskom divadle: "Ľudia by si mohli myslieť: Hrá zle a ešte si dá meno Carmen." Mena sa však úplne nezriekla a priatelia ju tak oslovujú celý život.
"Bola som celkom dobre podarená dievčina. Mala som, ako sa hovorí na Slovensku, pred domom i za domom." Režisér Jiří Krejčík ju objavil pre hlavnú úlohu vo filme Frona. Neskôr urobila konkurz do pražského Rokoka a začiatkom 60. rokov odišla do Semaforu. Priniesol jej rolu vo filmovom muzikáli Kdyby tisíc klarinetů a tiež stretnutie so zásadnou životnou láskou, režisérom Jankom Roháčom.
"Je taká zvláštna, až je krásna," povedal o nej raz Jiří Šlitr. Sama seba najviac našla v semaforskom recitáli s H&H s Miroslavom Horníčkom. Na jednom predstavení zaujala majiteľa parížskej Olympie Bruna Coquatrixa, ktorý jej ponúkol vystúpenie v chráme šansónu. Bola hosťom Gilberta Bécauda a Juliette Greco, vychádzali jej platne vo firmách Decca a Philips. Prezývku Piaf z Prahy však rezolútne odmietala.
Potom prišla okupácia a Hegerová sa vrátila: "Videla som, že by mi nikto nenapísal také texty, ktoré som tu bola zvyknutá spievať." Doma ju čakali zákazy a dokonca strávila pol roka v pankráckej väznici. Banka vtedy urobila omyl, ona si to nevšimla, obvinili ju z krádeže. "Viem, že i tragická príhoda vám dá silu pokračovať ďalej a dokonca sa niekedy premení i na šťastie. Asi viem žiť. Vnímam okolo seba pekné veci, pekných ľudí," hovorí dáma, ktorá je v súkromí veľmi zábavná. "Snažím sa, aby ma vôňa čaju vyniesla hneď ráno na ten obláčik."
Priznáva záľubu v gurmánstve a kvalitnom pití: "Doma mám množstvo páleniek, slivovicu, borovičku, malinovicu, hruškovicu. A whisky pijem výhradne írsku: Je nežnejšia a lahodnejšia, to ma naučil Jan Werich. Ten pil jedine írsku."
Nad všetko stavia Hana Hegerová svoje publikum: "Listy, v ktorých mi ľudia ďakujú za guráž do života, sú moje honoráre." Jej najbližšou veľkou úlohou je preto "každé ráno vstať, chodiť, trénovať a udržiavať sa v kondícii, aby som mohla ešte v zrelom veku stáť na javisku a odspievať svojich päť koncertov mesačne."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
