moderných vzdelaných ľudí riadi. Starovek mal dokonale prepracované aj umenie veštenia, či to bolo v starom Egypte, Grécku alebo Ríme a veštiarne boli akýmisi pútnickými miestami, kde sa zhromažďovali ľudia z celej krajiny, aby vzdali poctu božstvám a priniesli im obeť a dali si vyveštiť, čo ich čaká. Veštbám verili obyčajní ľudia, hodnostári, vojvodcovia aj panovníci, pretože ústami veštkýň hovorilo božstvo. Ako a čo hovorilo, to bolo tajomstvom. Strážila si ho aj najslávnejšia starogrécka veštiareň v Delfách, kde odpovedali veštkyne - Pýthie na otázky aj písomne. To, čo sa dialo v Delfách, je aj dnes zaujímavá rozprávka, ktorú premyslene vytvorili vzdelaní kňazi.
Najprv Pythón, potom Delfy
Delfská starogrécka veštiareň údajne stála nad hrobom ohavného draka so šupinatým hadím telom Pythóna, syna bohyne zeme Gaie, ktorého tam pochoval boh Apollón. Zabil Pythóna, aby pomstil krivdu, spáchanú drakom na Apollónovej matke. Na tomto mieste podľa povesti vybudoval chrám a veštiareň, v ktorej on, Apollón oznamoval ústami kňažky Pýthie vôľu Dia ľuďom. Aby draka nič nepripomínalo, zmenil Apollón aj názov miesta z Pýthó na Delfy, vraj podľa delfína, na ktorom tam prišiel z Kréty. Podľa archeologických výskumov delfská svätyňa bohyne Gaie existovala už v 15. - 14. storočí pred n. l. Na Apollónovu sa zmenila aj vzhľadom asi v 12. storočí pred n. l. Tú zničil požiar okolo roku 500 pred n. l. a novú zemetrasenie o 200 rokov. Dnešné ruiny sú z jeho tretej výstavby z rokov 370 - 330 pred n. l. Sú vyhľadávané turistami, pretože so zvyškami kaplniek, oltárov, pokladníc, zachovaným divadlom pre 5 tisíc ľudí a štadiónom pre 7 tisíc patria Delfy, staré Pythónovo sídlo k najvýznamnejším a najväčším pamiatkam antického Grécka.
Veštice - Pýthie
Podľa gréckych mýtov veštkyne Pýthie oznamovali veštby vo veršoch. Historici vyvracajú toto tvrdenie, pretože Pýthie boli podľa nich jednoduché staršie vidiecke ženy, pre ktoré by bolo problémom takéto vyjadrovanie. Okrem toho veršovanie by spomaľovalo chod vyťaženej veštiarne. Ak boli naozaj proroctvá veršované, tak iba vo výnimočných prípadoch, ktoré spracovávali kňazi.
Pýthiami boli zo začiatku mladé dievčiny, no po únose jednej z nich a znásilnení, ich nahradili ženy nad 50 rokov. Pôvodne odpovedali na otázky iba "áno" alebo "nie" tak, že z misky naplnenej bôbmi bielej a tmavej strukoviny, vytiahli bielu pre kladnú a tmavú pre zápornú odpoveď. Neskoršie odpovedali iba ústne a písomne vtedy, ak mal veštbu doručiť posol. Napísali ju kňazi.
Pýthia sedela na trojnožke nad skalnou puklinou, odkiaľ vychádzali omamné výpary (bolo tam podľa súčasných vedcov také geologické prostredie), vydávala nesúvislé výkriky, ktoré kňazi "zaznamenávali" a potom spracovávali na odpovede. Čo oznamoval Apollón z Diovej vôle ústami Pýthie, záviselo od kňazov. Odpovede mali veľkú vážnosť a pri oficiálnych otázkach panovníkov aj politický význam. Neraz boli odpovede seriózne, pretože kňazi ich formulovali so znalosťou veci. Veď mali možnosť získavať informácie od pútnikov z celého Grécka aj zo susedných štátov. Keď boli nerozhodní, odpovede boli dvojznačné. Takáto odpoveď sa dnes označuje úslovím: "Hovorí ako Pýthia".
Sokrates aj Alexander Veľký
Hoci bolo v starom Grécku veľa veštiarní, delfská prevyšovala všetky slávou a údajne aj spoľahlivosťou. Záujemcovia o veštbu čakali v ubytovniach veľmi dlho. Pýthie veštili na dve smeny, ale aj tak nestačili. Čakanie klientov využívali "agenti" veštiarne, ktorí sa s nimi dávali do reči a šikovne sa vyzvedali, čo ich trápi a informácie odovzdávali kňazom aj veštkyniam. Rady chodili pýtať mýtickí hrdinovia ako Herakles, Oidipus, otázky do Delf posielali vládcovia všetkých gréckych štátov, medzi nimi Solón aj Alexander Veľký, odvolával sa na ňu obnoviteľ olympijských hier Ifitos aj vojvodca Temistoklés a filozof Sokartés, známy výrokom "viem, že nič neviem". Na názor veštkyne sa pýtal napr. aj panovník Lýdie Kroisos. Práve on sa dopustil nesprávnym vysvetlením veštby veľkého omylu. Opýtal sa na výsledok zamýšľanej vojny proti Peržanom. Pýthia odpovedala: "Kroisos prekročiac rieku Hálys, zničí ríšu veľkú." Kráľ to pochopil ako zničenie Perzskej ríše a vybral sa sebavedome proti nej. Slová Pýthie sa splnili: utrpel porážku od perzského kráľa Kýrosa a tak zničil svoju ríšu, ktorá sa stala súčasťou Perzie.
Prečo Ezop zomrel
Delfská veštiareň mala aj kritikov, ktorí iba šepkali o jej praktikách, lebo vedeli, ako by skončili. Nahlas sa odvážil hovoriť o tom, že veštiarni ide iba o zisk a že všetko spočíva na klamaní ľudí, známy autor bájok Ezop. Tento bývalý otrok, škaredý, ale nezvyčajne bystrý a vtipný verejne pranieroval kňazov, za čo sa mu kruto pomstili, keď do jeho batožiny ukryli zlatú chrámovú misku. Obvinili ho z krádeže a nechali zhodiť zo skaly. Veštiareň fungovala do konca 4. storočia nášho letopočtu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
