polyhistor, rodák z Očovej Matej Bel. Pomáhalo mu veľa vtedajších významných osobností medzi ktorými nechýbali J. A. Reimann a J. M. Korabinský. Rozvoj kúpeľníctva v Uhorsku nastal v období osvietenstva, keď na panovnícky stolec zasadla Mária Terézia.
Sobranecké kúpele patria k najstarším kúpeľom na Slovensku. Boli známe už pri prvej registrácii uvedených vôd v Uhorsku. Pôvodne sa tam nachádzali štyri pramene studenej a sladkej sírnatej vody. Existuje prvý písomný dokument o kúpeľoch ešte z roku 1336, podľa ktorého za ich objaviteľov sa považujú "červení mnísi". Je pozoruhodné, že pre liečenie sa využívali už v 16. storočí, ale presnejšie informácie o nich sú známe až od 18. storočia. V ďalšom písomnom dokumente z roku 1680 sa uvádza, že liečiť sa do Sobraniec prichádzali ľudia v húfoch z blízkeho aj vzdialenejšieho okolia Uhorska.
Matej Bel prišiel do Užskej stolice a tiež do Sobraniec, aby opísal situáciu v stolici, až po poslednom stavovskom povstaní a uzavretí Szatmárskeho mieru. V roku 1715 našiel Sobrance zrovnané so zemou. Vo svojom diele Užská stolica z roku 1730, v prvej kapitole a šiestom paragrafe píše: "V chotári Sobraniec sa nachádzajú liečivé pramene z ktorých vyteká načervenalá voda so zápachom síry, ktorá je slaná a má liečivý účinok, použitá na kúpeľ. Okolití obyvatelia majú z používania vody a jej liečivých účinkov dobré skúsenosti. Používajú ju často na umývanie a to ako prostý ľud, tak aj vznešenejší a bohatší ľudia. Používajú vodu zohriatu z prameňa, ktorú si dávajú privádzať do kúpeľných kadí, umiestnených pod šiatrami."
Liečivým vodám a kúpeľom sa venuje aj v ďalších častiach. Ak chorí tam nemôžu prísť, dávajú si vodu dopravovať domov a používajú ju aj bez kúpeľných kadí dovtedy, dokedy voda stratí svoje liečebné účinky. Chudobnejší situáciu riešia tak, že si vykopú jamu, naplnia ju vodou z prameňa a zohrievajú ju rozpálenými kameňmi, ktorých na okolí je dostatok. Ponoria sa do vody akoby do bahna, ktoré obalí celé telo. Takýto kúpeľ je pre človeka liečivý a prospešný. Obyčajní chudobnejší ľudia na liečenie využívajú aj také látky ako je cibuľa, ocot, masť a iné. Voda z prameňa je vhodná pre napájanie dobytka, ale neodporúča ju piť ľuďom pre ostrú chuť a množstvo kyseliny. Jeho poznatky boli dobové, ktoré sa neskoršie menili a upravovali.
Kúpeľníctvo aj v Sobranciach začalo prekvitať už v tereziánskom období. Do Sobraniec okrem chorých lákala túžba po poznaní aj zvedavcov, medzi ktorými často nechýbali ani významní odborníci balneológie. Pozemky, na ktorých sa nachádzali pramene vôd, patrili šľachtickej rodine grófa Staraya. V roku 1803 tam stáli drevené kúpeľné budovy so 45 posteľami. V roku 1803 dal gróf Staray vysušiť okolité močariny, upravilo sa celé okolie, kde bol zriadený nádherný dendrologický park pre prechádzky a oddych. Bola tam aj tanečná miestnosť s kapelou.
V roku 1859 sa vlastníkom kúpeľov stal gróf Török. Počas kúpeľnej sezóny od 15. mája do 15. septembra sa tam vystriedalo až 50 zámožnejších rodín z okolia. V uvedenom roku sa poskytovalo 120 kúpeľných procedúr. Koncom 19. storočia sa v kúpeľoch zaviedla vodoliečba a masáže, od roku 1911 mali vlastného lekára, ktorým sa stal G. L. Russy.
Rozpadom Rakúsko - Uhorska nastal úpadok kúpeľov. Ich opätovné ožívanie nastalo niekoľko rokov po vzniku ČSR, ale už nedosahovali niekdajšiu úroveň a neboli vyhľadávané tak ako do rozpadu monarchie. Úpadok spôsobil aj rýchlejší rozvoj a modernizácia iných kúpeľov v ČSR. Nastal pokles predovšetkým zámožnejšej klientely. Kúpele boli vážne poškodené pri leteckom bombardovaní v druhej svetovej vojne. Po nej boli znova obnovené a využívali ich obyvatelia z okolia Sobraniec a Michaloviec.
Najznámejšie boli dva premene. Jeden prameň sa využíval na choroby zažívacieho a pohybového ústrojenstva a druhý ako očný.
Kúpele boli pýchou a nádejou pre Sobrance. Od nich sa očakával rozvoj regiónu a mali byť lákadlom liečebných hostí, turistov a rekreantov. Zatiaľ sa nenašiel vhodný investor, ktorý by dokázal realizovať nádeje mesta a jeho obyvateľov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
