názov podľa rozšíreného brdárstva, priezvisko Voštinár je tiež podľa už nejestvujúceho zamestnania.
K zabudnutým remeslám, či vlastne činnostiam, o ktorých sa dozvedáme už len z literatúry, patrí voštinárstvo. Voštinárstvo bola výroba včelieho vosku a jeho predaj. Bez sviečok sa nezaobišli panovnícke dvory ani dedinské chalupy. Voštinárstvo patrilo čiastočne do domácej výroby, sčasti do vandrovníckych zamestnaní - či to boli priekupníci alebo podomoví obchodníci - alebo k doplnkovému zamestnaniu na prilepšenie.
Z včelích plástov t. j. voštín, súšov, ktoré vykupovali od chovateľov včiel podomovým spôsobom, sa vyváraním, vytápaním alebo lisovaním v špeciálnych zariadeniach tzv. zábojoch získaval včelí vosk. Ten predávali na konzervačné, liečebné, obradové a iné účely. Na Slovensku bolo voštinárstvo rozšírené v 16. - 17. storočí v málo produktívnych oblastiach. V západnom Gemeri v Hostišovciach, Ostranoch, Lipovci, Striežovciach, Drienčanoch bolo spojené s výrobou a predajom dreveného riadu a s brdárstvom.
Brdárstvo predstavovalo výrobu a predaj súčiastky tkáčskych krosien - brda. Bol to drevený rámik s drevenými, trstenými, neskoršie kovovými zubcami určený na meranie hustoty tkanej textílie a prirážanie útkovej nite. Meral sa na tzv. pásma. Brdárstvom sa podomácky zaoberali v podhorských oblastiach okrem Gemera v Šariši, Tekove, na západnom Slovensku (Sobotište, Horná Súča, Mestečko). Brdá podomovo predávali aj za hranicami Slovenska a v menšom množstve ich vyrábali ešte v druhej polovici 20. storočia v Gemeri.
Keď prišiel brdár do dediny, kričal silným ťahavým hlasom: "Kúpte si brdá, budete hrdá, kúpte si brdká, budete vrtká!" Na východnom Slovensku oznamoval brdár svoj príchod takto: "Kupce sebe brda! Kupce sebe brdo, to vam pojdze hardo!"
Brdár bol dobrým psychológom. Vedel, že ktorá gazdiná sa z okna pýta, ta hrdo nekúpi, iba tá, ktorá vybehne von. Keď sa zbehlo viac žien, brdár dal dole zajdu z chrbta a každej žene z nej po jednom brde dal do ruky. Sám si vzal najparádnejšie, ohýbal a vychvaľoval ho. Najradšej predával za hotové. Tí brdári, ktorí aj voštinárili, dávali brdá aj za voštiny alebo ako zálohu na voštiny. Keď mal núdzu o potraviny, bral aj slaninku, klobásku a ak chodil na voze, aj múku, obilie, strukoviny a med. Chudobnejším gazdinám predával aj na úver a dlžoby si zapisoval do notesa. Tí, ktorí nevedeli písať ani čítať, mali dobrú pamäť a po celý rok si pamätali mená aj sumy dlžníkov, niektorí si ich značili obrázkovým písmom s charakteristickými znakmi na dome, plote či dvore. Niektorým zapisovali členovia rodiny alebo aj sluha, ktorého podaktorí mali. robili si aj zárezy do brdárskej palice, alebo keď prišli domov, urobili ich do stolovej dosky. Dlžoby vždy ženy vrátili.
Na problematiku voštinárstva a brdárstva bola odborníčkou etnografka a bývalá dramaturgička košického štúdia Slovenskej televízie PhDr. Mária Prasličková. Jej obsiahla publikácia o týchto zabudnutých zamestnaniach zostane zdrojom informácií a štúdia o minulosti Slovákov.
Takmer zabudnuté je šindliarstvo, ktoré bolo rozšíreným doplnkovým zamestnaním obyvateľov horských a podhorských obcí na Spiši, v Šariši, Gemeri, v Liptove, na Orave, Kysuciach. Ako strešná krytina sa na našom území používali šindle až do začiatku 20. storočia na vidieku, v mestách od 16. storočia ustúpili inej krytine pre časté požiare. V7roba šindľov pre trh sa rozvinula v 18. storočí a exportovali ich aj do zahraničia. V súčasnosti sa vyrábajú pre rekonštruované staré stavby, sakrálne aj svetské, ale ako domáce remeslo šindliarstvo zaniklo.
Úplne zabudnutým remeslom je barchetárstvo - textilné remeslo, vyrábajúce látku, utkanú z bavlny a ľanu, obľúbenú najmú v prvej polovici 15. storočia. Žigmund Luxemburský privilégiom z roku 1411 sa pokúsil sústrediť celouhorskú výrobu barchetu do Košíc, ktoré sa stali hlavným strediskom barchetárstva v Uhorsku. V roku 1498 vznikol cech barchetárov aj vo Štvrtku na Ostrove. Dopyt po barchete čoskoro poklesol a barchetárstvo ako samostatné remeslo v 16. storočí zaniklo.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
