hodiny tak, že ju po dvoch-troch rokoch ani nespoznáme. Nekonečná pieseň Mečiarových amnestií potvrdila, že zákopy z rokov 1994-98 sú naďalej vystužené.
Nemohlo nikoho prekvapiť, že ani piaty pokus KDH o prelomenie amnestií, ktoré zakladajú beztrestnosť v kauzách zmareného referenda 1997, ale predovšetkým zavlečenia syna prezidenta Kováča, nebol úspešný. Ak sa prielom štvornásobne nepodaril ani v dobách, keď boli predkladatelia súčasťou politickej väčšiny, musel návrh ústavného zákona logicky skrachovať aj tentoraz, keď sú pri moci Smer, SNS a tí (resp. ten), čo sú podozriví zo spáchania týchto skutkov (teda ako politickí dediči ako komunisti sú zodpovední za zločiny "svojich" 40 rokov). Robert Fico už zmenil veľa názorov, ale ten, že "amnestie boli morálny suterén, ich zrušenie je suterén právny", si ozaj drží pevne od roku 1999. Snaha kresťanských demokratov nikdy nebola márnejšia ako teraz, veď podporou, ktorú Fico odmietol dať KDH vtedy, keď mu o nič nešlo, by si tentoraz rozbil koalíciu.
Keby amnestie a to, čo amnestovali, nespoluvytvárali najtemnejšiu kauzu moderných slovenských dejín, dalo by sa pokojne povedať, že zo strany KDH bol včerajšok javiskovou kreáciou, ktorej reprízy už unavujú. Nielen legitímny, ale politicky obhájiteľný je však aj pohľad, že pre Slovensko je zdravé si tento príbeh opakovane pripomínať. Aby nezabudlo. Aj keď je fakt, že nezabúdanie ďaleko nevedie: "Morálny suterén" Ficovi nijako neprekážal, aby HZDS vzal do koalície. A keby len Ficovi.... Isteže, reálna politika nemôže byť priestorom na presadzovanie mravných ideálov, lebo by sa zastavil život a štát prestal spravovať. V prípade Smeru však o tiesňovej situácii nemôže byť reč Fico mal možnosť si vyberať.
Mečiarovo emotívne vystúpenie, pri ktorom si mnohí pretierali oči , tiež nebolo novinkou. Presne rovnakú "one man show" predviedol dvakrát aj v minulom volebnom období, keď sa riešili amnestie. Postreh Daniela Lipšica, že Mečiar sa dokáže rozvášniť už len pri dvoch témach financovanie Elektry a predovšetkým amnestie je naprosto presný. Predsedu HZDS videli v parlamente takto rétoricky iskriť viac ako hodinu naposledy vtedy, keď KDH absolvovalo svoj pokus číslo 4. Už dlho neexistuje čisto politická téma, ktorá by Mečiara vedela vzrušiť. Len toto. Prečo? On môže spochybňovať Remiáša, že bol díler drog, obchodník s bielym mäsom a bohviečo ešte, môže klamať, že "skutok sa nestal" (akože odpálenie auta nebola vražda generálny prokurátor však nariadil vo vyšetrovaní pokračovať a tento výrok korigoval), môže tvrdiť, že korunný svedok v kauze zavlečenia "bol platený KDH a DÚ", a môže aj hovoriť, že väčšina skutkov, z ktorých bol obvinený Lexa, sa nikdy nestala. A ešte mnoho iného, čo včera porozprával. Nič z toho však nerieši a neodpovedá na základnú otázku, ktorá sa týka jeho neslýchanej intervencie, ktorej sa dopustil hodinu po prevzatí funkcie zastupujúceho prezidenta (po odstúpení Kováča): Prečo vydal dve amnestie? A prečo ich ešte po troch mesiacoch opravoval? To je tisíckrát podstatnejšie ako podozrenie, že ani na druhej strane ihriska sa možno nehrala vždy čistá hra. Jedine vyšetrenie prípadu, s vysvietením a vyhodnotením všetkých dôkazov, môže jasne preukázať, kde je pravda. Toto je kľúčové a preto bez ohľadu na to, čo robil Remiáš, čo Kňažko a čo Čarnogurský, právo a spravodlivosť môžu byť z princípu iba na strane tých, ktorí sú za vyšetrenie a dohru pred nezávislým súdom.
Vladimír Palko zadefinoval presne podstatu problému tak, ako ju vidí KDH. "To, čo riešime, nie je právny problém, je to problém politický". Inak povedané, bolo by smiešne podľahnúť čo len na sekundu dojmu, že to, čo rozhodlo v prospech návrhu Kataríny Tóthovej na stiahnutie amnestií z programu schôdze, boli nejaké právne pochybnosti, že Slovensko vykročí do mimoústavných vôd. Politická konštelácia teraz, ale aj uplynulých 8 rokov bola jednoducho taká, že "nebola politická vôľa". To je podstata. Na strane druhej, legitímny je aj náhľad, ktorý nad pravdu a vyšetrenie prípadu kladie právnu čistotu a nespochybniteľnosť aktu. Pričom spor, či amnestia je alebo nie je zrušiteľná, sa dá vyjadriť ležatou osmičkou. Faktom, ktorý si musí história pamätať, je, že o toto naozaj, ale naozaj žiadnemu z tých 78 poslancov, ktorí hlasovaním rozhodli nedotýkať sa amnestií, nešlo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
