Ľubica inkasovala smrtiaci úder v samom závere

Sportnet|21. okt 2006 o 00:00

Ľubica - Medzi jedno z pomerne dosť príťažlivých stretnutí uplynulého kola IV. ligy skupiny Sever patril vzájomný súboj kolektívov z prvej šestky

tabuľky (Ľubica - Snina), ktoré v súčasnom období, i napriek vyskytujúcim sa herným výpadkom, stále patria k elitnej skupine tímov. Aj preto toto meranie síl sľubovalo zaujímavý priebeh, pričom pred ním jasným favoritom nebolo ani jedno z mužstiev.

Potvrdilo sa to aj na ihrisku, pretože najmä hostia predviedli vysoko taktický a účelný spôsob hry, s ktorým si ofenzívne hrajúci hostitelia napokon neporadili a inkasovaným gólom v nadstavenom čase stratili vôbec prvé dva body na vlastnom ihrisku. Táto skutočnosť po zápase veľmi mrzela aj domáceho trénera Štefana Kaprála. Napriek tomu, že moji zverenci dokázali splniť stanovené úlohy, ktoré im boli zadané pred stretnutím, musím priznať, že inkasovaný gól v nadstavenom čase dokáže neraz vyvrátiť takéto konštatovanie. Bol to prakticky šesťbodový zápas a z tohto dôvodu ma táto strata bodov mrzí dvojnásobne. Všetko to mohlo byť úplne inak, keby Kovalčík zúžitkoval ponúknutú príležitosť pred záverom riadneho hracieho času, ktorá sa musí premieňať, poznamenal Š. Kaprál.

Veľmi pozoruhodným faktom u tímu Ľubice je, že na ihrisku súperov sú hráči zatiaľ prakticky neškodní. Jasne to dokumentuje aj skutočnosť, že doposiaľ nezískali ani jeden bod a strelili iba dva góly. Nad pretrvávajúcimi príčinami sa zamýšľa aj domáci lodivod, ktorý, ako uviedol, za najhlavnejší dôvod považuje veľmi neočakávané herné výpadky najmä v záveroch týchto duelov a nepochopiteľnú obavu hráčov o priaznivý výsledok. Za prvoradé príčiny tohto nelichotivého stavu považujem nedôslednosť pri celozápasovej koncentrácii. Moji hráči totiž často zabúdajú, že stretnutie trvá 90 minút a nie iba hodinu, po ktorej sú na ihrisku prakticky akoby neviditeľní. Týmto potom dokážu postaviť svojho súpera nečakane na nohy a ten niekedy vyťaží z minima maximum a dovedie preňho nepriaznivo sa vyvíjajúci zápas do víťazného konca (Jasenov, Svidník, Medzilaborce), kde sme si prehrali stretnutia sami v ich závere. V najbližšom období preto budeme musieť na týchto problémoch popracovať, aby sme ich dokázali v čo najkratšom možnom čase odstrániť a na súperových ihriskách byť nepríjemnejším protivníkom pre domáce mužstvá, analyzoval ľubický tréner.

Oveľa väčší dôvod k spokojnosti mala nestarnúca hosťujúca legenda, dnes už 43-ročný Pavol Diňa, ktorého poznajú z minulosti mnohí priaznivci slovenského futbalu ako bývalého reprezentanta, ktorý bol taktiež aj kráľom strelcov v roku 1994. Počas svojej doterajšej kariéry zažil tento hráč toho nesmierne veľa a získal množstvo futbalových skúseností, keď pôsobil v kluboch z vyšších republikových súťaží (FK Humenné, DAC Dunajská Streda, s ktorou aj hral Pohár UEFA, Dukla Banská Bystrica, Lokomotíva Košice...). Ako je známe, v súčasnosti opäť pôsobí vo svojom domovskom štvrtoligovom FK Snina, kde vykonáva funkciu hrajúceho trénera seniorov. Omladenému kolektívu dodáva neustále nové skúsenosti a jeho vodcovské schopnosti prinášajú želateľný efekt, tak, ako tomu bolo pod Tatrami, kde svojím presným zásahom zadovážil pre jeho kolektív nesmierne cennú remízu. Po dvoch neúspešných dueloch, v ktorých sme mali strelecké suchoty, bolo už konečne načase pretrhnúť túto smolu. Hoci domáci na vlastnom ihrisku až do tohto duelu nestratili ani bod a neinkasovali ani gól, nás teší, že sa nám ich priaznivú bilanciu podarilo porušiť. Vzhľadom na ich ostatné merania síl potvrdili, že patria do prvej polovice tabuľky a majú dobre zohraté mužstvo a nebolo tomu inak ani v tomto súboji. Počas jeho celého priebehu preukázali výraznú ofenzívnu silu, ktorá nám robila nesmierne veľké problémy. Doplatili však na streleckú nemohúcnosť, keď neraz ani z tých najvyloženejších gólových príležitostí nedokázali skórovať. Ako sa nakoniec ukázalo, v samom závere za to kruto pykali, pretože po jednej z ich tutoviek, ktorú zahodili, nám nesústredenosťou v defenzívnej činnosti umožnili streliť vyrovnávajúci gól. Podľa môjho názoru, vzhľadom na záverečnú štvrťhodinu, v ktorej sme si vytvorili neustály útočný tlak na ich bránu a z neho prameniacich vytvorených niekoľkých výhodných príležitostí, je remíza vydretá, ale pre nás aj veľmi cenná, bilancoval P. Diňa.

Mužstvo spod Vihorlatu viacerí odborníci radia aj tento rok za jedného z ašpirantov na postup, medzi ktorých zapadli celky Svidníka a Stakčína, ktoré sú momentálne pred nimi. K splneniu tohto cieľa bol tento klub veľmi blízko už vlani, no ako sa ukázalo, doplatil na katastrofálny finiš v závere súťaže. Na tú by už azda kormidelník mužstva najradšej zabudol a preto pevne verí, že túto sezónu sa to už konečne podarí. Samozrejme, že aj v tomto ročníku, ako už naznačuje jeho doterajší priebeh, vážne pomýšľame s bojom o postup do najvyššej regionálnej súťaže. Sme si však plne vedomí toho, že aj tie mužstvá, ktoré sú s nami neustále v kontakte, majú patričnú silu a nesporne svoje herné kvality. Pre nás je nesmierne dôležité vyhrávať nielen na vlastnej pôde, ale priviezť si body aj od našich súperov, aby sme dokázali dosiahnuť maximum a naplniť tak všetky predsezónne predsavzatia. K tomu, aby sa to podarilo, je potrebný aj kvalitný a kompletný káder. Preto verím, že v čo najkratšom čase sa k nám doň opäť vrátia naši momentálne zranení hráči a vhodne zapadnú do kolektívu. Ak by som sa aj ja dočkal tohto vytúženého cieľa, bol by som nesmierne šťastný, pretože po tejto sezóne sa už vážne zamýšľam nad ukončením mojej hráčskej kariéry, doplnil P. Diňa.

Jedným z nešťastných aktérov na ihrisku bol aj domáci kapitán Ľuboš Krempaský, ktorý iba veľmi ťažko hľadal vysvetlenie nad nečakaným záverom, v ktorom jeho mužstvo prišlo o prvú stratu bodov doma. Toto stretnutie mi je osobne veľmi ťažko hodnotiť, pretože, ako je známe, inkasovali sme gól v nadstavenom čase, čo výrazne dokáže nalomiť psychiku mužstva a dostať ho prakticky na kolená. Ide vlastne o akýsi smrteľný čas pre samotných hráčov, po ktorom neostáva už takmer žiadna šanca na zvrat. Ak k tomu pridám skutočnosť, že náš súper nedokázal vážnejšie ohroziť našu bránu a vyrovnal po jedinej z vážnejších príležitostí, o to má potom táto strata bodov trpkejšiu príchuť. Za príčinu nášho neúspechu považujem však aj to, že s jednogólovým náskokom sme sa už príliš skoro nadmieru uspokojili. Chceli sme pritom vychádzať viac zo zabezpečenej obrany a zaznamenať gólovú poistku, čo sa nám však nepodarilo, i keď sme k tomu boli nesmierne blízko, sklamane konštatoval Ľ. Krempaský.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Ľubica inkasovala smrtiaci úder v samom závere