Jána Langoša vo funkcii riaditeľa ÚPN. K tomu nie je opodstatnenie, ale ani na bedákanie.
Z konštelácie voliteľov a kandidátov na sudcov ÚS mohla vyliezť i dramaticky horšia ponuka pre prezidenta, ktorý si na základe práva záverečného ťahu vyberie polovicu. Skutočnosť, že z osudia v NR SR sa vyliahlo iba 13 mien, zakladá hrozbu znefunkčnenia košického súdneho dvora od januára, kedy končí mandát šiestim arbitrom, pričom voľbu na dávno uvoľnené miesta po sudcoch Švábym a Kľučkovi, ktorí sa presťahovali do Luxemburgu ešte pred Mazákom, bývalý parlament trestuhodne nedokončil. Aj preto taká volebná kalamita, čo nastala.
Mediálne echá, že koalícia na 12 rokov ovládne Ústavný súd, sú falošné ešte aj vtedy, ak Gašparovič pre to urobí všetko, čo je v jeho silách. Z týchto volieb totiž mohla doraziť na prezidentov stôl aj taká zostava, z ktorej by "koaličný" súd urobiť musel. Teraz nemusí. Základný politický signál supervolebného štvrtka a piatka práveže je, že v koalícii nedokázali synchronizovať stávky na svoje kone a opozícia celkom zásadne ovplyvnila výsledok. O tom nesvedčí nič lepšie, ako poznanie, že najväčší postrach celého štartovného poľa, Štefan Harabin, by sa do finále nedostal, keby ho nepodopierala opozícia. Pričom temer totožné skóre druhej Mečiarovej nominácie akejsi Čutkovej je neklamným znamením, po akej línii sa viedli v noci zo štvrtka na piatok kľúčové rozhovory. To, samozrejme, neznamená, že Harabin a Čutková i niektorí ďalší nie sú koaličné kone. Znamená to však toľko, že deliaca os koalícia-opozícia nebola v tejto voľbe jediná, a ani určujúca, keďže okolo štvrtkových, čiže lepších, kandidátov, vznikali prierezové väčšiny.
Základný argument, prečo je o "koaličnom" ÚS hovoriť predčasné a nepatričné (kým sa neprejaví Gašparovič), však spočíva ešte inde. A to vo fakte, že na dosť veľké prekvapenie prešlo sitom hlasovania šesť až sedem čiže polovica! takých mien, u ktorých je nejaká politická afilácia, ak vôbec existuje, obrazne povedané, "druhotný pohlavný znak". Skutočnosť, že si takého kandidáta (nedá sa menovať, lebo by im to od autora tohto textu len poškodilo) "osvojil" napr. nejaký Smer, ešte nehovorl nič, resp. len málo o tom, ako sa tento človek bude 12 rokov vo funkcii správať. To je rozdiel oproti politickej nominácii typu Harabin, kde je správanie, bohužiaľ, spoľahlivo predvídateľné. Ide skrátka o ľudí, čo sú v slovenskom prostredí, ktoré nevyniká nekonečnou množinou kvalitných ústavných právnikov, PRIRODZENÝMI KANDIDÁTMI na post ústavného sudcu, bez ohľadu na to, kto ich nominoval a ku akej strane môžu mať, podľa rôznych signálov, bližšie. Aby bolo jasné: Ak niekomu, kto má za sebou jeden celý mandát na ÚS, a to bez excesov či vážnych odborných námietok, zavesíme na krk ceduľu "koaličný" len preto, lebo ho navrhol napr. Smer, reálny profil kandidáta tým nevystihujeme.
Problém, ktorý je skrytý, leží hlbšie. Pri voľbách ústavných sudcov sú podstatné nielen primárne základy pre výkon funkcie, ako odbornosť, morálna spôsobilosť a pod., ale svetonáhľad kandidáta, politická orientácia, a to v širšom zmysle. Vzhľadom na posledné slovo v rukách Gašparoviča, ktorý "myslí národne, cíti sociálne", a veľkú jednorázovú obmenu sudcov až 9 z 13 - je reálna hrozba jednostrannej ideologickej deformácie telesa. To hrozí aj v prípade, že Gašparovič vyselektuje najväčšie omyly, ktorých sa dopustilo parlamentné hlasovanie, a do Košíc pošle väčšinu takých, čo si zaslúžia titul "prirodzení kandidáti". Môžeme si to ukázať na kauze, rozhodnutie o ktorej odsúval Mazákov dvor tri roky (práve s odvolaním na to, že nie sú kompletní): Interrupčná novela ANO. Je jasné, že socialisticky orientovaný súd vynesie odlišný verdikt ako súd zložený vyváženejšie či konzervatívne. Rozhodnutie v takejto kauze (či napr. sťažnosť na porušenie občianskych práv, lebo nebolo referendum o členstve v EÚ) stojí vysoko nad dennou politickou agendou. Ústavný súd nielen vykladá právo, ale ho aj tvorí.
Neúspešná voľba riaditeľa Ústavu pamäti národa len podrthla skutočnosť, že koalícia sa buď nevie dohodnúť na najvyššej úrovni, alebo nemá prevodové páky, aby dohody preniesla do parlamentu. To, čo rozprávajú Slota, Mečiar či Fico, sú odpútavacie omáčky, ktoré netreba počúvať. Tajné voľby sú akoby rentgenovou snímkou, ktorá pod povrchom koaličnej kože ukazuje stupeň súdržnosti. Zmienku si zaslúži, že v tejto, úplne začiatočnej fáze vládnutia nebola na tom druhá Dzurindova koalícia vôbec horšie. Presne naopak.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
