práce, ktoré v podstate potvrdili správnosť teórie vzniku vesmíru "veľkým treskom" (Big Bang). Tieto práce vznikli na základe meraní, ktoré vykonala družica COBE, vypustená v novembri roku 1989. Táto družica svojim prístrojmi merala spektrum žiarenia kozmického pozadia, ktorým je "nasiaknutý" celý vesmír. Merania jednoznačne ukázali, že toto žiarenie má tepelný pôvod, čo znamená, že jeho pôvodcom je akési prapôvodné žiariace teleso, ktoré sa postupne rozpínalo, pričom chladlo. Družica COBE však nebola schopná odpovedať na všetky otázky, ktoré si vedci kládli, pričom jej merania priniesli ďalšie, dodnes nezodpovedané otázky, týkajúce sa najranejšej fázy existencie nášho vesmíru. Pomôcť zodpovedať tieto otázky by mala družica Planck, ktorú Európska vesmírna agentúra plánuje vypustiť v roku 2008. Rovnako ako COBE bude družica Planck pozorovať najstaršie žiarenie vo vesmíre, teda žiarenie kozmického pozadia, ktoré k nám prichádza zo všetkých strán. Na palube družice Planck budú najcitlivejšie prístroje, aké sa kedy použili na detegovanie kozmického žiarenia. Jedným z cieľov družice Planck je prispieť k porozumeniu fundamentálnej štruktúry a zložiek "infantilného" vesmíru a tiež toho, ako sa z pôvodnej "ohnivej gule" formovali obrovské zhluky galaxií i jednotlivé galaxie.

Prístroje na družici Planck majú desaťnásobne vyššiu citlivosť a viac než 50 ráz lepšiu uhlovú rozlišovaciu schopnosť než mali prístroje na družici COBE.

Družica Planck bola pomenovaná po nemeckom fyzikovi Maxovi Planckovi, ktorý ako prvý vyslovil revolučnú hypotézu o nespojitom (čiže kvantovom) charaktere vyžarovania a pohlcovania energie, čím položil základy kvantovej fyziky. Za mimoriadne zásluhy o rozvoj fyziky dostal M. Planck v roku 1918 Nobelovu cenu za fyziku.

Autor: rm

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.