O štarte posádky M. Pavlík - M. Pavlík sa rozhodlo v poslednej chvíli

Sportnet|26. okt 2006 o 00:00

Rožňava - Záverečné podujatie seriálu majstrovstiev Slovenska v rally 32. ročník Rally Košice znamenal pre betliarsko-rožňavskú posádku Matúš Pavlík

- Michal Pavlík v sobotu zisk tretieho miesta a v nedeľu si o stupienok polepšili. V hodnotení majstrovstiev SR však získali druhé a prvé miesto. Plány na túto sezónu boli také, že pôjdeme preteky, čo sú doma, na ktoré sme sa zaviazali reklamnému partnerovi. Tak sme išli Dobšinský kopec a Rally Rožňava. A ďalej sme sa tvárili, že nepôjdeme nikde, začal jazdec Matúš Pavlík. No v poslednej chvíli sa všetko zmenilo. Prišla totiž ponuka od spolujazdca Miša Pavlíka a jeho otca, volali nám tiež usporiadatelia, aby sme prišli, opisuje M. Pavlík. Škoda 1000 MB bola pripravena, pretože v XM autoracing teame majú takú prax, že čím skôr po odjazdených pretekoch sa auto prehliadne, prípadné závady odstránia a až potom sa odkladá. Auto bolo pripravené, len my sme boli vychladnutí, priznal M. Pavlík. Od Rally Rožňava sa totiž na žiadnych pretekoch nezúčastňoval. V dielni sme prezreli auto, v noci sme sa s mechanikom previezli na Uhornej, postavili svetelnú rampu, to bolo všetko, čo sme na aute urobili. Možno sme to trochu odflákli aj preto, lebo neštartoval náš najväčší súper Milan Kundis, poznamenal M. Pavlík.

V Košiciach súperili štyria historici zo Slovenska a jedna posádka z Maďarska. Našimi najväčšími súpermi boli Krajčí a Rišpán, lebo porovnávať sa Bérešom a jeho Asconou je s našou Škodovkou sci-fi. Maďarského pretekára Zsemberyho sme nepoznali, no ukázal sa ako príjemný pán. Štartovali na originálnom francúzskom Ranaulte R8, ktorého kvality sa ukázali aj na trati, priblížil M. Pavlík. V sobotu v prvej rýchlostnej skúške Slanec M. Pavlík v úvode nevedel chytiť tempo, postupne sa však zlepšil a zvíťazil o šesť sekúnd pred M. Krajčím. Očakával som väčší nápor od Krajčího i Rišpána. Predpokladal som, že na Herľanoch nám dajú oni, na Zamutove dáme my im. No ale až do konca pretekov sa nestalo, aby nám niekde naložili, uviedol M. Pavlík. Béreš i Zsembery im odskočili a rožňavská posádka si udržiavala svoje tempo a náskok. Začali sa ukazovať aj kvality spolujazdca Michala Pavlíka, pre ktorého to boli vlastne druhé preteky po boku Maťa. Poslednú sobotňajšiu eresku sme išli už za tmy, čo je hlavne náročné na rozpis. S Mišom to išlo bez problémov, fungoval super, pochválil spolujazdca M. Pavlík. Menšie problémy boli cez deň so svetelnou rampou. Nebolo dobrým riešením, že sme ju nechali cez deň, pretože na rozbitom povrchu sme ju pri otrasoch trochu obtrhali. No bolo to v pohode. Krízovky sme ani nemali. Neboli sme pod tlakom, aby sme vyrábali nejaké chyby, zhrnul prvý deň betliarsky jazdec.

V nedeľu sa išla druhá etapa, ktorá však bola v rámci majstrovstiev SR samostatným podujatím. Bolo to vlastne riešením z núdze, pretože v tejto sezóne sa z finančných dôvodov viacero pretekov neuskutočnilo. M. Pavlík voči tomu nejaké väčšie výhrady nemal. Kedysi som už také preteky išiel, v kopcoch je to bežné, poznamenal. Pretekárov privítalo daždivé počasie. Mali sme toho dosť, chýbali nám pneumatiky na vodu. Mysleli sme si, že Krajčí s Pečnerom budú lepší na Jahodnej, kde by sa mala prejaviť sila ich auta. Vedeli sme teda, že musíme zatiahnuť hneď na Aničke, kde sa to zmenilo na celkom slušnú zábavu. Až sme sa v aute smiali, priblížil M. Pavlík. Trať bola ešte suchá, no v ďalšej ereske Bankov bola Jahodná už do polovice mokrá. Mali sme obavy, čo sa bude diať, lebo sa šmýkalo. Na Ružíne sa to už kĺzalo dosť. Zdalo sa mi, že sa neviem chytiť tempa, boli obavy z piesku i blata, aby sme zbytočne nevyrobili nejakú chybu. No zvoľnili aj ostatní, hovorí sa, keď si myslíš, že si pomalý, tak uber, lebo sa zabiješ, poznamenal s trochou čierneho humoru M. Pavlík. Pri druhom prejazde na Aničke Pavlíkovci zrýchlili, rovnako aj súperi. Rozdiely sa zmenšili, no posádka si stále udržiavala druhé miesto za maďarskými pretekármi. Béreš st. vypadol hneď ráno. Na Jahodnej prišla pre M. Pavlíka najväčšia krízovka v súťaži. Na širokej ceste skoro pri maximálnej rýchlosti, mohli sme tak mať 150 km/h, sa nám auto roztočilo. Našťastie sme hodiny nejaké ukočíkovali. Vedel som, že nesmieme trafiť do zvodidiel, ustáť to a nezacúvať do priekopy, priblížil M. Pavlík, ktorý pri hodinách obraty ani nerátal. Hoci zostali na ceste, zhasol im motor a kým znova naštartovali, stratili približne pätnásť sekúnd. Súperi ich síce predbehli, ale na poslednej ereske Ružín si to vynahradili a zatiahli tam. Košice sú vždy náročné. Boli to celkom pekné preteky a dobrá zábava, dodal M. Pavlík.

Podľa neoficiálneho poradia sa najlepšou posádkou medzi historikmi stali J. Béreš st. - R. Müller, pred M. Pavlíkom s M. Pavlíkom. Tretí sú vďaka výsledkom z Košíc B.Zsembery - A. Ferjáncz a štvrtá je znova rožňavsko-betliarska posádka R. Nagy - P. Kušnier. Nasleduje M. Krajčí - R. Pečner a šiesta je dvojica L. Rišpán - T. Bernáth. Obhajoba titulu pre minuloročného majstra SR medzi historikmi M. Pavlíka však nebola prioritou. Tohto roku sme to neriešili. Išiel som s iným spolujazdcom, za iným podmienok. Teraz si budujeme technické zázemie jednak kvôli živobytiu, jednak kvôli pretekaniu. Všetky naše sily i úspory idú do dielne, nie na pretekanie. Urobili sme si pauzu, nenaháňali sme body. Na preteky v Košiciach sme išli preto, že sú pekné a vážime si usporiadateľov. Vážime si pani Szczeczinovú, ktorá nás oslovila, aby sme tam vôbec štartovali, uzavrel M. Pavlík.

Od Trabanta k Oplu

Počas svojej jazdeckej kariéry od roku 1999 vystriedal M. Pavlík niekoľko vozidiel. Každé z týchto aút má svoj osud. Červenobiely Trabant, s ktorým posádka M. Pavlík - R. Ivanko začínala, skončil v súkromnej zbierke pána Dragúna z Nitry. Druhý Trabant prešiel z rúk Maťa Pavlíka k Michalovi Pavlíkovi. Ten s ním pretekal na kopcoch i slalomoch. Nakoniec zakotvil v súkromnom múzeu pána Charouza v Prahe. Bol pri tom aj Maťo. Viezol som na okruh do Piešťan, kde si ho nový majiteľ prevzal. Je to kus života, aj môjho, aj Mišovho. Pavlíkovci na ňom niečo odjazdili. Boli chvíle pekné i škaredé. Je to pocta, že auto neskončí niekde na vrakovisku, ale bude stáť v múzeu. Človeka to tak hreje. Keď budeme v Prahe, možno si ho pôjdeme aj pozrieť, rozcítil sa M. Pavlík a dodal, bodaj by všetky naše autá skončili nejako takto, v teple a suchu a ľudia si ich budú pozerať. Po Trabantoch prišla Škoda 110 L, známa aj ako Lentilka. Bolo to rýchle a úspešné auto, no prišli preteky na Dobšinskom kopci v roku 2004 a havária, po ktorej sa zmenilo na vrak. No blýska sa na lepšie časy. Po pár rokoch odmlky a vyhrážania sa kovošrotom, auto ožíva. Za chvíľu príde k nám do dielne. Majiteľ uvažuje, aby sa z neho postavilo znova súťažné auto. Na deväťdesiatpäť percent bude z neho zasa Lentilka, povedal M. Pavlík. Súčasná Škoda 1000 MB bola pôvodne druhým tímovým autom. Po havárii Lentilky sa stalo vlastne jediným. Zdá sa však, že už tiež pomaly dosluhuje. Do budúcnosti máme viacero alternatív. Možno ho predáme najlepšie do zahraničia, možno budeme s ním jazdiť, kým nepostavíme nové auto, alebo ho len odložíme, načrtol možnosti M. Pavlík. Isté však je, že v XM autoracing teame sa pripravuje nové auto. Stále som chcel mať auto, ktoré by malo viac koní, bolo rýchlejšie. V garáži už máme seriové vozidlo, ktoré treba prestavať, je to Opel Kadet Coupe S. Motor má výkon okolo 180 koní. Auto sme videli na Pražskom šprinte a z Rasťom sme sa do neho zamilovali. Rozhodli sme sa, že si také postavíme. Aj keď to bude určite náročné, uviedol M. Pavlík.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»O štarte posádky M. Pavlík - M. Pavlík sa rozhodlo v poslednej chvíli