Najznámejšie spolu namaľoval v Sixtínskej kaplnke Michelangelo, ich veštiareň objavili pri Neapole
V článku "Tajomstvo najslávnejšej veštiarne" uverejnenom 19. októbra 2006 v Korzári, sme písali o vešticiach - Pýthiách v gréckej veštiarni v Delfách a ich vešteckej činnosti. Na otázky ľud, čo ich čaká v budúcnosti, pripravovali odpovede kňazi a ľudia verili, že ústami Pýthií odpovedá sám boh Apollón, ktorý dal podľa mýtu postaviť v Delfách aj chrám, ktorého súčasťou bola veštiareň. Tento článok bude o Sibyllách.
Kto boli Sibylly?
Do dejín mytológie antického Ríma, ale aj do umenia vošli Sibylly. Takmer každý vie, že mali niečo spoločné s veštením a naše babičky pripomínali ich proroctvá najmä o skaze a konci sveta. Hovorilo sa o jednej osobe ako o Sibylle.
Menom Sibylla sa označovali v rímskych mýtoch ženy, ktoré boli schopné vidieť do budúcnosti. Podobne išlo o názov profesie, tak isto ako u gréckych Pýthií. Tieto veštkyne - Sibylly - začínali svoju činnosť v Grécku. Napr. jedna Sibylla mala svoje 'pracovisko' na kamennom bloku neďaleko Delf, ktorému dali názov Sibyllina skala. Sibylly pracovali samostatne, nie v chráme, ako Pýthie, ktorých celú činnosť riadili kňazi, naučili ich, ako sa dá presvedčivo pôsobiť na ľudí. Mali tam stále pracovisko a pevnú pracovnú dobu. Sibylly sídlili v jaskyniach, pri prameňoch, často sa premiestňovali a svoje vízie oznamovali iba v chvíľach vnuknutia. Nedostatok klientov ich nútil, aby opúšťali Grécko a hľadali si nové a najmä stále miesta pre svoje pôsobenie. Vďaka tomu sú známe viaceré Sibylly, napr. Sibylla líbyjská, trójska, kúmska, délfska. Platón spomína len jednu Sibyllu, Aristoteles viaceré, Varro až desať. Podľa Eustathia bola prvá Sibylla, od ktorej dostali meno ostatné, dcérou kráľa Dardana a nymfy Nésy (Dardanos, o ktorom sa dozvedáme aj z Homérových básní, bol zakladateľom a prvým kráľom Dardanie. Jeho meno, aj národa Dardancov dodnes žije v názve prielivu medzi Európou a Malou Áziou - Dardanely). Podľa Plutarcha pôsobila prvá Sibylla vraj v Delfách, volala sa Libyssa. Volali sa podľa veštiarne, kde pôsobili a mali aj svoje osobné meno. Väčšiu úlohu ako v gréckych mýtoch mali podľa literárnych zdrojov v rímskej mytológii. Sibylly veštili minimálne od 8. storočia pred n. l. a o štyri storočia neskôr sa objavili haruspikovia, ktorí predpovedali budúcnosť z koží zvierat. O Sibyllách sa hovorilo, že žili až tisíc rokov, čo vzniklo asi z toho, že keď pracovali vo veštiarňach (nie v chrámoch), tam jedna Sibylla nahrádzala druhú, čiže ich pracovisko nikdy nebolo zatvorené, ani v prípade úmrtia. Ľudia nemali možnosť postrehnúť výmenu, plietli si Sibylly, preto verili v ich vysoký vek.
Povesti boli pravdivé
To, že veštiarne patriace Sibyllám, existovali, potvrdili aj archeológovia. Napr. v roku 1891 objavili na pobreží Malej Ázie jaskyňu s nápisom, ktorý oznamoval, že je to príbytok Sibylly, ktorá chodila po svete a okrem iných miest bola údajne aj v Delfách, na ostrove Delos a Samos. Bol to príbytok Sibylly erythrejskej, ktorá sa volala Hérofilé a pôsobila na tom mieste v svojej veštiarni v polovici 8. storočia pred n. l. Tiež neďaleko Neapola objavili v roku 1932 veštiareň najznámejších Sibýll zvaných kúmske. Bolo to miesto, ktoré údajne vybrala holubica, sprevádzajúca lode gréckych kolonizátorov. Prvej veštici sa hneď zapáčilo, lebo ležalo v oblasti sopečnej činnosti a ona mohla vdychovať omamné sopečné výpary. Do tejto veštiarne viedla 107 metrov dlhá skalná štôlňa, zakončená podzemnou svätyňou so sto otvormi v kúmskej skale. Zo štôlne viedlo dvanásť krátkych chodieb, ústiacich do úbočia kopca, ktoré privádzali do hlavnej chodby svetlo, zabezpečovali prístup vzduchu a pomáhali zvukovými efektmi vytvárať správnu atmosféru. Návštevník bol týmto prostredím šokovaný. Podivné zvuky, aj hra svetiel a omamné vône vytvorili o kúmskej veštiarni a kúmskych Sibyllách takú povesť v celej Rímskej ríši, že začali do nej prichádzať davy záujemcov o veštby. Jedna z kúmskych Sibýll vošla do literatúry, stala sa sprievodkyňou slávneho rímskeho hrdinu do podsvetia vo Vergíliovom známom epose Aeneas.
Od ďalšej kúmskej Sibylly Hérobily pochádzajú veštecké knihy, ktoré sa v Ríme tešili veľkej vážnosti. Bolo ich pôvodne deväť a Sibylla ich ponúkla kráľovi Tarquiniovi za vysokú cenu, ktorej sa vysmial. Tri knihy hodila do ohňa a za zvyšné pýtala tú istú cenu. Nedostala ju a spálila ďalšie tri. Za ostávajúce tri kráľ zaplatil toľko, čo žiadala za deväť a uložil ich do Jovovho chrámu na Kapitole. tam sa neskôr našli a zostali až do požiaru v roku 83 pred n. l., ktorý ich značne poškodil. Podľa Vojtecha Zamarovského ich z rôznych prameňov znovu spísali a cisár Augustus ich dal preniesť do Apollónovho chrámu na Palatíne, kde ich strážili desiati kňazi. Ich oficiálnou úlohou bolo vysvetľovať veštby. Okolo roku 400 už nášho letopočtu ich dal zničiť Vandal Stilicho, vojvodca cisára Honoria.
Zobrazujú ich slávne výtvarné diela
Takmer všetky slávne Sibylly sú pohromade v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne. V nej sa zo stropu prizerajú voľbe pápežov. Sibylla Líbyjská, Sibylla Kúmska, Erythrejská aj Sibylla Delfská. Tam ich namaľoval v spoločnosti biblických prorokov Michelangelo v rokoch 1508 - 1509. Ešte predtým sa nimi inšpiroval Rafael a namaľoval medzi anjelmi Sibyllu Kúmsku, Perzskú, Frýgickú a Sibyllu Tiburskú v rímskom chráme Santa Maria Pace. V roku 1505 Pintaricchio namaľoval Sibyllu Kúmsku v rímskom chráme Santa Maria del Popolo. Ako sa dá vysvetliť zobrazenie Sibýll v kresťanských chrámoch? Sibylly mali niektoré veštby také, že oddávna ich cirkev používala na propagáciu kresťanstva a neskôr v nich nachádzala obdobu biblických proroctiev o príchode Spasiteľa.
Okrem Sibýll v kresťanských chrámoch nájdeme mnohé aj v galériách a palácoch, ktoré sú dnes múzeami. Turisti môžu vidieť v Dóžovskom paláci v Benátkach Tiburskú Sibyllu od Tintoretta (r. 1577). Sibyllu namaľoval aj Rembrandt okolo r. 1631. Sibyllu Kúmsku od Salvatora Rosu (okolo r. 1660) obdivujú v Národnej galérii v Londýne, kde je aj Turnerova "Sibylla a Aeneas". Jedna z najstarších sôch je mramorová Sibylla na kazateľnici chrámu sv. Andreja v Pistoji z rokov 1297 - 1301.
Sibylline knižné proroctvá vošli aj do židovských dejín, keď si ich Židia, žijúci v Alexandrii údajne spísali v 2. storočí pred n. l. Sibyllu v nich označili ako Noemovu nevestu - ženu jeho syna, ktorá prekonala lživé Apollónove proroctvá. podľa zhorených kníh boli v 1. - 4. storočí údajne spísané novodobé Sibylline proroctvá, ktoré sa dočkali prekladu do latinčiny a neskôr takmer do všetkých európskych jazykov, na našom území v 15. storočí. Väčšina z nich je o prírodných katastrofách, smrti, moci peňazí, vynálezoch, uľahčujúcich život, ale umožňujúcich vznik ničivých vojen, o nestálosti lásky, víťazstve falše a o skazenosti sveta. Ako, kedy a kto pri spisovaní a prekladaní vkladal do proroctiev prvky z príslušného obdobia kvôli zrozumiteľnosti čitateľa, to sa nedá vedieť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
