výsledkom voľby sa nesmierne pohoršil: "Naháňanie hlasov pre regionálnych vodcov potlačilo hodnotovú politiku, akú predstavuje Ján Čarnogurský". Mikloško sa mýli, že viac sa už ani nedá. Dnes niet na Slovensku politika, ktorý by na "hodnotovú politiku" útočil a parodizoval ju tak, ako Ján Čarnogurský.
V sérii rozhovorov, ktoré rozdáva ako momentálne najatraktívnejší subjekt novinárskeho záujmu, háji Čarnogurský napríklad svoj koncept politickej rehabilitácie Mečiara. Keby "vznikla koalícia pravice s HZDS", ku ktorej sa po voľbách údajne prikláňal, "už by sme boli schopní prijať zmluvu o výhrade vo svedomí", trepe napríklad. Jasné. V každej koalícii by boli prijaté nejaké zákony, aj také, ktoré by v inej koalícii prijaté neboli. Kde je tu ale zrozumiteľný "hodnotový" dôvod, prečo zrušiť embargo na Mečiara? Teda okrem premisy, že KDH má byť vo vláde preto, lebo je to výhodné? Palko a Lipšic dokázali jasne pomenovať príčiny, prečo by to nebolo správne. A dá sa s nimi nesúhlasiť alebo súhlasiť. Ale toto? Debata o prehodnotení koaličných stratégií, napr. aj k HZDS, s čím prichádza Čarnogurský, je isteže legitímna, ale... Na akých základoch ju stavia, keď o rovnakej možnosti v prípade SNS hovorí, že "zatiaľ nevidím DOSTATOČNÚ ODMENU pre KDH za takúto spoluprácu?!"
"Hodnotová politika" expredsedu KDH je obchod, kšeft, "pragmatizmus" bez hraníc, váh a mier. Pričom to prikrýva múdro sa tváriacimi vetami bez obsahu: "Politika nie je pokračovanie náboženstva inými prostriedkami". O čom to je, čo tým chce povedať? Nikde nie je napísané, že existuje povinnosť odmietať HZDS z morálnych dôvodov. Len treba pomenovať aj nejaký konkurenčný princíp. Dzurinda sa napríklad vynašiel záchrana reforiem. A dá sa polemizovať, čo stojí vyššie a je hodnotnejšie. Čarnogurského "argumenty" Mečiara už aj Európa rehabilitovala, prečo nie KDH? Excelentné. Hodnotový politik ako sviňa,
"Zahraničná politika Ficovej vlády mi vyhovuje viac, ako zahraničná politika Mikuláša Dzurindu", oznamuje Čarnogurský. Toto už nie je ani o vypočítavosti a politickom biznise, ale ešte o čomsi horšom. Ak odmyslíme fakt, že Ficova zahraničná politika ani neexistuje, tak v prípade bývalej koalície je to oblasť, ktorej nielen úspešnosť, ale ani správnosť nespochybňuje nikto. Až Ján Čarnogurský. So svojou averziou k NATO, skepsou k USA, slavjanofilskou úchylkou a predstavou "väčšej vyváženosti medzi Východom a Západom" opäť oživuje v KDH koncept, ktorý nemá poňatie o tom, čo je v záujme Slovenska. Poňatie nemá preto, lebo mu chýba rozlišovacia schopnosť medzi hodnotami slobody, trhu, pravidiel a ich opakom. Takú koncentráciu nehodnotových a zmätočných výrokov, akou zavalil Čarnogurský médiá za tie dva týždne, čo je členom predsedníctva KDH, Slovensko nepamätá od chvíle, čo do novín s názvom Koridor prestali písať úvodníky Mečiar, Kňažko, Húska a Hvezdoň Kočtúch.
Hodnotová politika je veľmi zjednodušene - vtedy, ak sa politik drží určitých životných zásad, názorov a presvedčení, za ktorými je vidieť akýsi integrovaný svetonázor. Pravdu povediac, takýto obraz o Čarnogurskom bol vždy viac romantický ako realistický, pričom prameňom legendy bola jeho úctyhodná disidentská minulosť, z ktorej si priniesol do novej doby auru človeka, čo nemení svoje názory ani zoči-voči násiliu a perzekúciám hrubej moci. Získal a zaslúžil si rešpekt, pretože tie názory boli primárne antikomunistické a protitotalitné. To však nie je "hodnotová politika", ale osobná statočnosť a výdrž. Tú mali aj rôzni boľševickí revolucionári. Ucelený systém mravných a ideových východísk, napríklad kresťansko-konzervatívnych, o ktorý by sa Čarnogurského vyjadrenia a kroky opierali, nebolo vidieť za expredsedom KDH nikdy. Alebo viete o nejakom prestaviteľovi kresťanskej politiky, ktorý by verejne hlásal, že zločin, ak ho spácha "zakladateľ štátu", nemusí byť spravodlivo potrestaný?
Čarnogurského základný rys nie je hodnotová konzistencia, ale neodolateľná túžba plávať vždy proti prúdu. Vždy a zásadne proti hlavnému prúdu. Pokiaľ je ten "mainstream" nesprávny a zlý, náš hrdina je pozitívny. Problém začína v momente, ak protivníkom nie sú komunisti a alternatívne myslenie je motivované iba pudením vyčleniť sa z radu, provokovať meštiansku mienku, zaujať názorom, aký si nikto iný nedovolí. Sloboda prejavu, ktorej sa teší už 17 rokov, Čarnogurskému veľmi k obrazu nepridala. Obnažila, že nie je len statočný muž, ale aj kverulant a exhibicionista.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
