Spomeňme len Krištofa Kolumbusa a Napoleonskú armádu. Dvadsaťjeden mesiacov po Kolumbusovom návrate do Európy po prvej plavbe do Ameriky vypukla v Neapoli nová, neznáma choroba. také isté príznaky mala aj u vojakov napoleonskej armády. A koľko ľudí sa ňou nakazilo aj u nás potom, keď ju do týchto končím priniesli francúzski vojaci tejto slávnej armády.
Vo veľkých európskych mestách ako Kodaň, Paríž, Hamburg, Berlín boli v 19. storočí pohromou. Rozširovali sa rady chorých aj nevyliečiteľných prípadov. Ordinácie boli preplnené a v nemocniciach mohli hospitalizovať iba mimoriadne ťažké prípady. Podľa úradného tzv. sčítania osôb, nakazených pohlavnými chorobami v Dánsku, zaznamenali v desaťročí od r. 1875 do roku 1885 iba v Kodani každý rok 416 ochorení na syfilis na stotisíc obyvateľov. V Berlíne podľa celopruského sčítania pohlavne chorých bolo v roku 1900 v lekárskom ošetrení 10 tisíc chorých na kvapavku a vyše 6 tisíc na syfilis. V tom čase malo Prusko jedného z najlepších znalcov v Európe na túto problematiku - Alberta Blaschka, ktorý vo svojej knihe uvádza, že úradne podchytené číslo bolo veľmi nízke. Iba v Berlíne a Hamburgu sa nakazilo syfilisom 37 percent mužov od 15 do 20 rokov a priemerne každý muž ako raz na kvapavku. V malých mestách aj na vidieku boli tiež chorí, i keď neregistrovaní a v podstatne menšom počte. Lenže aj tí sa ostýchali vyhľadať lekára. Počet nevyliečených ši napospas ponechaných prípadov bol veľmi vysoký, čo sa neskôr prejavilo na ťažkých ochoreniach. Vtedy vznikol pre jedno ochorenie z neskorej formy syfilisu laický názov "suchotiny miechy". Chorí stratili kontrolu nad motorickými nervami a všetci, ktorí touto chorobou trpeli, skončili v zariadeniach pre mrzákov a v tzv. chorobincoch alebo ako ich volali v "hrobke z matracov". Tak skončil aj Henrich Heine a mnoho ďalších významných osobností. Okrem toho bola ďalším strašným dôsledkom progresívna paralýza, ľudovo nazývaná mäknutie mozgu. Boli ňou postihnutí Guy de Maupassant, Fridrich Nietzsche, ale aj neskoršie Donizetti.
Kvapavku označil americký lekár nemeckého pôvodu Emil Noeggarth za chorobu medových týždňov, pretože ňou boli nakazené novomanželky počas svadobnej noci svojim mužom.
Venerické choroby považovali mnohé krajiny za svoju hanbu a preto sa o nej v Európe nehovorilo. Úradníci ministerstiev zdravotníctva nútili prostitútky ku kontrolám a zatvárali nevestince. Hoci v Berlíne úradne nefungoval ani jeden verejný dom od polovice 19. storočia, mesto bolo týmito chorobami zamorené práve tak, ako Paríž, Marseilles alebo Hamburg.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
