3. júna ) je skvelou ukážkou degeneratívnych procesov, ktorým prechádza politická trieda. Nielen česká, samozrejme. Ale hraničná situácia, ktorú zakladá patový pomer síl v Poslaneckej snemovni, vyplavuje takú mieru kolosálnej nezodpovednosti a ignorancie, že sa dá len obdivovať.
Senátne i obecné voľby skončili obrovským víťazstvom ODS, ktorá ulovila historickú nadpolovičnú väčšinu v hornej komore parlamentu, Senáte, a výrazne si posilnila už i tak dominantné postavenie na radniciach, najmä veľkých miest. Nech už by to všetko dopadlo akokoľvek, prezident Klaus i komentátori očakávali, že koniec kampane a signál o náladách voličov, ktorý tieto voľby vyšlú, privedie konečne strany, čo sa päť mesiacov nedokázali zhodnúť na ničom, k nejakému základnému rozumu, že dohodnúť sa jednoducho musia. Aspoň na minimálnom programe, minimálnom prieniku. Tým sú v nešťastnej konštelácii, keď normálna vláda na štyri roky sa proste zostaviť nedá, predčasné voľby. A preklenovací kabinet, ktorý k nim krajinu dovedie. K takejto minimálnej, elementárnej zhode vyzýval aj prezident v slávnostnej reči k 28. októbru, pričom väčšina politológov a glosátorov ju predpokladala ako temer samozrejmosť. Chyba lávky oni nepoznajú svojho Paroubka. Po roku a pol v kresle premiéra.
Po ďalších kolách rokovaní sa dnes stretnú všetci lídri u Klausa, aby mu oznámili, že sú presne tam, kde boli 3. júna, 3.augusta či 3.októbra. Respektíve ani tam nie, keďže možnosti, ktoré vyzerali aspoň iluzórne, medzičasom, ako sa zhoršovali vzťahy v procese rokovaní, už vyhasli. Základný problém je predseda ČSSD, ktorý v situácii, keď mu bolo stokrát ostatnými stranami odkázané, že neexistuje taká kombinácia, či už menšinovej alebo väčšinovej vlády, ktorá by pod jeho vedením získala dôveru, žiada si od prezidenta poverenie. A neustúpi, a nie a nie. Paroubek sa správa ako blázon: Jeho najnižším menovateľom je veľká koalícia s ODS s obmedzeným mandátom na dva roky. Vôbec mu neprekáža, že víťaz parlamentných volieb stokrát deklaroval, že tento formát neexistuje. Paroubek, bez reflexie politickej reality, nedokáže pochopiť, že ak niekto s ním ísť nechce, je to legitímne stanovisko strany a on nemôže na tomto základe blokovať vývoj v štáte. Vydieraním sa chce dostať k "vlastnému pokusu" o zostavenie vlády, hoci Klaus už viackrát odkázal, že formáciu typu ČSSD-KSČM-prebehlík z inej strany menovať nebude. V tom má stopercentnú pravdu, pretože to nie je politicky legitímne riešenie, keďže by prepisovalo výsledok parlamentných volieb. Vlády, opierajúce sa o poslaneckých turistov a fluktuantov existujú, isteže, kdekade, ale programovať ich ako politický projekt, pričom takýto prebehlík nie je ani na obzore a musel by byť kúpený či najatý a pod., je nonsens. Politik, ktorý takéto niečo presadzuje, je nonsens tiež.
Otázka na ODS, že prečo sa tak bránia veľkej koalícii, ktorá je bežným riešením v tiesňových situáciách, pričom česká realita, vzhľadom na neprijateľnosť komunistov, inú väčšinu ani neumožňuje, je legitímna. Odpoveď by mohla napríklad znieť, že ČSSD nie je politická strana, ale zločinecká organizácia, s ktorou je nemožná spolupráca, kým nebude vyšetrených tých dvadsať korupčných škandálov (plus pokus o vraždu policajta Kubiceho), čo sú s ňou spojené. Otázka však nemá opodstatnenie, keďže ODS ponúka štandardné riešenie úradnícku, nepolitickú či "polopolitickú" vládu štyroch demokratických strán (mimo KSČM), teda aj s ČSSD do rýchlych predčasných volieb, ktoré by sa zariadili ústavným zákonom. Na toto Paroubek hovorí len my a ODS a na dva roky. No je normálny??
Keďže na skrátenie volebného obdobia je potrebná ústavná väčšina, ODS nešikovne naznačila, že je ochotná ísť aj do dohody o predčasných voľbách vo formáte ODS-ľudová strana-zelení- KSČM, teda s obídením ČSSD. Komunisti sa totiž zatvárili, že sú prístupní na toto riešenie. Nie je to reálne, oni ťahajú s Paroubkom, ale obnažil sa ďalší "vykuk": Úradujúci šéf ľudovcov (KDU-ČSL) Kasal ohlásil, že nepôjde do žiadnej dohody, ktorá by bola bez ČSSD... Vedenie KDU-ČSL takto pokračuje v dvojtvárnej a pokryteckej politike s hlavným cieľom oddialiť čo najviac predčasné voľby, kde by zrejme dosť stratili.
Nie je vôbec výnimočným úkazom či siedmym divom sveta, že politici kašlú na širší verejný záujem, pred ktorým uprednostňujú svoj vlastný. To je už takpovediac normálne. Český povolebný superpat vytvára akurát pozadie, na ktorom sa toto bezmedzné sebectvo a strata súdnosti manifestujú mimoriadne vypuklo a čitateľne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
