budúceho roka niektoré kritériá rozdeľovania budú mať inú váhu. V auguste vláda Roberta Fica rozhodla, že na vyššie položené obce bude pripadať väčšia časť týchto peňazí. Takýto návrh predložila ešte predchádzajúca vláda, ale už ho nestihla schváliť.
Teraz ministerstvo financií navrhuje, aby sa aj podľa počtu žiakov základných umeleckých škôl delila väčšia časť peňazí, ktoré obciam patria, a podľa počtu obyvateľov o to menšia. Zmena, o ktorej môže rozhodnúť vláda, súvisí s návrhom zákona z dielne ministerstva školstva, podľa ktorého by neštátne (súkromné a cirkevné) "ZUŠ-ky" prestal financovať štát a začali financovať obce. Parlament ho však ešte neschválil.
Ministerstvo píše, že "prehodnotenie podmienok rozdeľovania" by malo dosah "na rozpočty jednotlivých obcí". Aký, však nie je známe.
Obciam takýto vývoj komplikuje život. V podstate najneskôr do konca tohto mesiaca, novembra, totiž musia zverejniť návrh všeobecne záväzného nariadenia o budúcoročných miestnych daniach, ak tie tohtoročné chcú zmeniť. Keď ale nevedia, koľko peňazí im v budúcom roku pripadne, nemôžu presne zostaviť svoj rozpočet.
Z vyjadrenia hlavného ekonóma Popradu Pavla Miškovského vyplýva, že pri tvorbe rozpočtu môžu vychádzať zo zväčša všeobecných informácií ako návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 či "obecná proklamácia ministra školstva o presune financovania súkromných škôl na mesto".
"Dá sa len odborne odhadovať vývoj, ktorý nastane. Takto zostavený rozpočet je ale lepším riešením ako rozpočtové provizórium," dodáva Miškovský.
Starosta obce Lutila v okrese Žiar nad Hronom Ján Pružina hovorí, že "za skoro 16 rokov, čo som vo funkcii, je najhoršie to, čo sa každý rok opakuje - že obce a mestá musia tvoriť návrhy rozpočtu - tento rok prvýkrát už na tri roky - a nemajú k tomu relevantné podklady". Tvrdí, že vzhľadom na to, že návrh obecného rozpočtu musí byť najmenej 15 dní zverejnený, obce nemôžu čakať na schválenie štátneho rozpočtu. "Z tohto dôvodu sa nedá plánovať na budúci rok a nehovorím už o troch rokoch dopredu."
O čo ide
Od minulého roka obciam patrí 70,3 % celoročného výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Medzi jednotlivé obce sa tieto peniaze delia podľa istých štatistických údajov, váhu ktorým priraďuje vláda. O kritériách a spôsobe rozdeľovania rozhoduje nariadením. Jedným z nich je počet ľudí s trvalým pobytom v obci k 1. januáru predchádzajúceho roka. Takto sa obciam rozdelí skoro 23 % peňazí.
Časť tejto sumy sa prepočíta koeficientom nadmorskej výšky stredu obce. Najmenší koeficient majú obce s najnižšou nadmorskou výškou (Klin nad Bodrogom a Svätá Mária) a naopak (Lom nad Rimavicou). Takže aj od nadmorskej výšky obce závisí, koľko korún dostane.
Zmena, ktorú vláda urobila v auguste, spočíva v tom, že nadmorská výška bude mať väčšiu váhu. Kým dnes sa jej koeficientom prepočítava 44 %, od budúceho roka to bude 57 % sumy, ktorá sa obciam delí podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom.
Začiatkom novembra ministerstvo financií dalo na pripomienkovanie návrh na ďalšiu zmenu. Tentoraz navrhuje, aby sa podľa počtu žiakov základných umeleckých škôl delilo 41 % daňového výnosu, ktorý obciam patrí. Dnes to je 40 %. Na druhej strane, podľa počtu obyvateľov by sa delilo menej - 22 % týchto peňazí. Takáto zmena by spolu s tou predošlou znamenala, že kritérium počtu obyvateľov bude mať od budúceho roka menšiu váhu.
Autor: jč
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
