Dancáka Peking láka, ale už prehodnotil svoje priority

Lokomotíva. Jedným z najväčších prisľubov do budúcnosti bol Daniel Dancák (na snímke), syn trénera Juraja Dancáka. Iba 23-ročný zápasník, ktorý je na Slovensku jasnou jednotkou vo voľnom štýle do 74 kg a je v ideálnom veku, sa však rozhodol ukončiť aktívnu činnosť. Teda aspoň reprezentačnú.

"Nejde doslova o ukončenie aktívnej činnosti. Ak sa bude dať, rád by som naďalej zápasil v našej lige a v nemeckej bundeslige. Čo sa však týka reprezentácie, tak v nej som už pravdepodobne skončil. Myslím si, že je definitívne pasé. Nevidím v nej svoju budúcnosť," vyjadril sa Daniel Dancák, ktorý už pomaličky prehodnocuje svoje priority. "Našiel som si prácu a zápasenie na vrcholovej úrovni sa nedá skĺbiť s prácou. Zápasenie som viac-menej robil zadarmo a tak to ďalej nemohlo ísť. Bez peňazí sa nedá žiť," poznamenal dnes už bývalý slovenský reprezentant, ktorý cestuje po Slovensku ako obchodný zástupca. Pod jeho rozhodnutie venovať sa zápaseniu len na pol plynu sa podpísal i zdravotný stav. Problémy s kolenom sa už vlečú dlho a pre vrcholový šport je stoprcentný zdravotný stav nevyhnutnosťou. "S kolenom som mal veľké problémy. Prakticky na každom reprezentačnom sústredení som ho mal zranené. Mám v ňom potrhané šľachy a je viac-menej otázkou časy, kedy by sa mi úplne odtrhlo. Dosť sa oň bojím. Všetko by vyriešila operácia. Je to jediná možnosť, ako si dať koleno do poriadku, no po nej by som pol rok vôbec nemohol trénovať. Sú šumy, aby som na reprezentačnej žinenke ešte skúsil kvalifikáciu. Nepoviem, že by som na nejaké súťaže nešiel, ale na reprezentačné sústredenia pred turnajmi by som dochádzal len veľmi ťažko a minimálne. Nemôžem každý týždeň chodiť na sústredenie a aj pracovať. So súťažami by som nemal problém, no na turnaje by ma reprezentačný tréner len ťažko zobral, pokiaľ by som nechodil na sústredenia."

Daniel sa teda viac sústredí na ligové súťaže. Prioritou je nemecká bundesliga, ktorá je preňho hlavnou zárobkovou činnosťou, takže si ju nenechá újsť. "Tento rok som o II. nemeckú bundesligu prišiel, lebo som zápasil v slovenskej lige. Tým pádom, že som súťažil v našej súťaži, prišiel na slovenský zväz zápasenia mail, že v nemeckom nemôžem štartovať. Mal som podpísanú zmluvu s nemeckým tímom, no ten nechcel riskovať, pretože sú také pravidlá, že borci nemôžu súťažiť v dvoch ligách," vysvetlil zápasník košickej Lokomotívy. Na budúci rok na jar sa začína I. slovenská liga a v septembri aj nemecká bundesliga. "Ak by sa naša najvyššia súťaž nevolala I. liga, ale napríklad Mestský pohár, mohol by som zápasiť na oboch frontoch. Ak sa niečo také zrealizuje na Slovensku, súťaž ponesie iné pomenovanie a Nemci s tým nebudú mať problém, budem súťažiť aj za Lokomotívu. Tak som to sľúbil aj vedeniu nášmu klubu." A čo koleno? Nebude proti? "V Nemecku zápasím jeden duel týždenne. Je to oveľa menší predpoklad, že by som sa zranil. Samozrejme, rátam aj so zranením."

Daniel oslávi v decembri 24 rokov. O necelé dva roky sa v Pekingu uskutočnia letné olympijské hry, ktoré sú silnou motiváciou pre každého športovca. Nie je priskoro skončiť s reprezentáciou v tomto veku? "Nehovorím, že to nie je skoro, ale zadarmo sa nemôžem na sto percent venovať zápaseniu. Peking ma láka a veľmi, ale pravdepodobnosť kvalifikovať sa na túto olympiádu je minimálna. Napríklad z majstrovstiev sveta, z ktorých by sa malo najľahšie postúpiť, sa kvalifikujú iba prví ôsmi z každej disciplíny." A skončiť do prvej osmičky na MS je v súčasnosti takmer nereálne pre slovenského zápasníka. V prvom rade by musel byť perfektne pripravený, vo výbornom zdravotnom stave a hlavne by potreboval obrovskú porciu šťastia. "V ďalších ťažkých kvalifikačných turnajoch to bude stále ťažšie a ťažšie, lebo kvalifikovať sa budú mocť len najlepší štyria a podobne. Peking ma láka, rád by som skúsil sa naň kvalifikovať, ale nebudem to robiť za každú cenu, ak nedokážem skĺbiť prípravu so svojimi povinnosťami," dodal D. Dancák.