histórii ľudstva. Vybudovanie tohto prieplavu umožnilo podstatne zjednodušiť plavbu z východného pobrežia Ameriky na západné pobrežie a naopak. Pred vybudovaním prieplavu musela loď, ktorá plávala napríklad z New Yorku do San Francisca, preplávať cez nebezpečný Drakeov prieliv a okolo mysu Horn na južnom cípe amerického kontinentu, pričom celková dĺžka plavby na spomenutej trase bola 22 500 kilometrov. Vybudovaním panamského prieplavu sa trasa skrátila na 9 500 kilometrov, čo je menej než polovica pôvodnej dĺžky. Prieplav má mimoriadny hospodársky význam aj pre samotnú Panamu, pretože príjmy z jeho prevádzky predstavujú okolo 80 % panamského hrubého domáceho produktu. O výstavbu prieplavu, spájajúceho Tichý a Artlantický oceán krížom cez územie vtedajšej Kolumbie, sa v roku 1880 pokúsili Francúzi. Tento pokus však stroskotal, pričom pri prácach na stavbe zahynuli (najmä v dôsledku katastrofálnych zdravotných a sociálnych podmienok) desaťtisíce robotníkov. Úspešnejší boli až Američania, ktorí si vydobyli právo vybudovať prieplav najmä tým, že "pomohli" k odtrhnutiu panamského územia od Kolumbie. V roku 1903 bola vyhlásená Panamská republika, ktorá udelila USA právo na výstavbu prieplavu a poskytla im dokonca suverenitu nad elým prieplavom a pásom územia po jeho oboch stranách (8 km na každej strane). Výstavba prieplavu trvala od roku 1904 do roku 1914. Prvá loď (nákladná loď Ancon) preplávala prieplavom 15. augusta 1914, teda krátko pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Až do konca roku 1999 bol prieplav v správe Spojených štátov. Do roku 2002 preplávalo priepplavom dokopy okolo 800 000 lodí. V roku 2005 preplávalo prieplavom 14 011 lodí s celkovým nákladom 278,8 milióna ton. Prieplav má dĺžku približne 77 kilometrov a plavba lode cezeň trvá okolo deväť hodín. Plavba prieplavom má však svoje obmedzenia. Prvým z nich je veľkosť lodí, ktoré môžu prieplavom preplávať. Táto veľkosť je v podstate daná rozmermi plavebných komôr, v ktorých sa lode dvíhajú na úroveň jazera Gatún a potom opäť spúšťajú na úroveň morskej hladiny na druhej strane amerického kontinentu. Maximálna veľkosť lode, ktorá môže prieplavom plávať, je v svetovom obochodnom loďstve známa pod termínom Panamax.. Kontajnerová loď typu Panamax môže viezť až 4 400 štandardných 20-stopových kontajnerov. V súčasnosti však narastá počet lodí tzv. veľkosti post-Panamax, ktoré môžu niesť aj 12 000 kontajnerov a ktoré sa už do terajších plavebných komôr, ktoré sú široké 33 metrov, jednoducho nezmestia. Druhým obmedzením je samotná kapacita prieplavu. Odborníci odhadujú, že niekedy medzi rokmi 2009 až 2012 sa dosiahne maximálna prepravná kapacita prieplavu, čiže počet lodí, ktoré prieplavom preplávu, dosiahne technicky možné maximum. Preto sa už dávnejšie uvažovalo o možnostiach zväčšenia prepravnej kapacity prieplavu a umožnenia plavby cezeň aj väčším lodiam. Spojené štáty začali s výstavbou tretej sústavy plavebných komôr už v roku 1939, ale po vypuknutí druhej svetovej vojny boli práce v roku 1942 zastavené. V 80. rokoch minulého storočia sa možnosťami zväčšenia kapacity prieplavu zaoberala tripartitná komisia, v kotrej boli zástupcovia Panamy, Japonska a USA. Aj tá konštatovala, že optimálnym riešením je výstavba tretej sústavy komôr. V apríli tohto roku schválila návrh na výstavbu nových plavebných komôr panamská vláda a v referende, ktoré sa konalo 22. októbra, vyjadrili súhlas s modernizáciou prieplavu aj panamskí občania.
Plán najväčšej modernizácie prieplavu v celej jeho doterajšej 92-ročnej histórii počíta s výstavbou dvoch nových sústav plavebných komôr. Prvá sústava bude umiestnená na pacifickej strane, juhozápadne od terajšej sústavy komôr Miraflores. Druhá sústava bude na atlantickej strane, východne od existujúcich komôr Gatún. Na oboch stranách budú vybudované aj nové prístupové kanály. Každá sústava bude mať tri komory. Každá komora bude mať dĺžku 427 merov, šírku 55 metrov a hĺbku 18,3 metra. Takáto veľkosť komôr umožní plavbu lodí dĺžky až 366 m, šírky do 49 m a s ponorom do 15 m. To znamená, že prieplavom budú môcť plávať aj spomenuté lode kategórie post-Panamax, prevážajúce okolo 12 000 štandardných kontajnerov. Novinkou bude, že na umiestnenie lodí do nových plavebných komôr budú slúžiť špeciálne ťažné člny, zatiaľ čo v existujúcich komorách s loďami manipulujú lokomotívy. Náklady na výstavbu tretej sústavy komôr sa odhadujú na 5,25 miliardy dolárov. Výstavbou nových komôr, ktorá by mala byť ukončená do roku 2014, sa vytvorí približne 7 000 nových pracovných príležitostí. Odhaduje sa, že po vybudovaní tretej sústavy komôr bude kapacita Panamského prieplavu postačovať narastajúcim prepravným nárokom najmenej do roku 2025.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
