Najväčším akcionárom Globtelu bola dcéra francúzskeho telekomunikačného operátora France Telecom Mobiles International s 35 percentami. Zo Slovenska to bola firma Hanco s 29 percentami, ktorú reprezentoval práve Rehák. Ďalšími akcionármi boli Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne a tri regionálne energetické rozvodné podniky. Po čase prevzal francúzsky Orange aj podiel Reháka. Koľko zinkasoval Rehák za obchod, však nikto nezverejnil.
Meno Ladislava Reháka sa vyskytuje v štatutárnych alebo dozorných orgánoch osemnástich firiem. Jedna z nich sa napríklad venuje pestovaniu špargle. V roku 2004 Rehák vytvoril spoločne s bývalým novinárom Martinom Lengyelom mediálnu skupinu, ktorá sa venuje reklamnej, inzertnej a vydavateľskej činnosti. Vo firme pôsobí aj Rehákova manželka a dvaja synovia.
Rehákova rodina stojí v pozadí časopisov .týždeň, Star, Slovenka a Dorka. Pod kontrolu získala Radio B 1 a menšie lokálne rozhlasové stanice, ktoré teraz vysielajú pod názvom Jemné melódie.
Ladislav Rehák bol podľa záznamov Ústavu pamäti národa agentom a tajným spolupracovníkom ŠtB. Pre SME v minulosti povedal, že ŠtB podpísal bianko papier. Pracoval totiž v Technopole, v zahraničnom obchode. "Z každej služobnej cesty sme písali takzvanú B-časť správy," povedal. Do správy pre pracovníkov ŠtB uvádzal, s kým sa v zahraničí stretol a či sa nestalo čosi "mimoriadne". Eštebáci Reháka kontaktovali už na vojenskej službe. Vtedy spoluprácu nepodpísal. Potom ho oslovili znovu. Ponúkli mu miesto v Prahe na ministerstve vnútra, sľubovali byt. "Podpísal som bianko papier, miesto som však nakoniec aj tak nedostal," povedal.
"Nikto nevedel, kedy príde revolúcia. Určite som vtedy nerozmýšľal nad morálnou rovinou," tvrdil Rehák. Povedal, že dnes napríklad preto nemože ísť do politiky.
Autor: sp, mož
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
