nebolo bezplatné štúdium ani na všetkých stredných školách. Školné, t. j. poplatky, ktoré platili študenti v každom školskom roku, bolo v každom type školy iné. Do školného nepatrili poplatky za ubytovanie, stravovanie a iné služby.
V gymnáziách platili študenti za každý polrok 200 korún, ktoré boli splatné do 4 týždňov po začiatku polroku. Ak dovtedy žiak nezaplatil, vylúčili ho zo školy. Od školného mohol byť študent aj oslobodený, či už úplne alebo čiastočne, čo však záviselo od majetkových pomerov rodičov, pričom musel mať jednotku zo správania a nesmel mať nedostatočnú ani z jedného povinného predmetu. Okrem dvestokorunového poplatku sa vyberal aj prijímací poplatok 20 korún a 20-korunový poplatok za školské pomôcky.
Najdrahšia stredná škola bola obchodná akadémia, hoci ročné školné vo výške 400 korún sa nelíšilo od gymnázií, ale boli tu poplatky za práce v laboratóriu a za písanie na stroji - 30 korún, zápisné 20 korún a za používanie telocvičného náradia, za čo stanovila poplatok príslušná škola.
Priemyselné školy mali nižšie taxy. Školné bolo sto korún, v majstrovskej škole 24 korún a v odborných školách a kurzoch 50 korún mesačne, 10 korún zápisné, 20 korún ročne za učebné pomôcky a 50 korún, tiež ročne, poplatok za práce v dielňach. V priemyselných, majstrovských a odborných školách bolo zaužívaným pravidlom vyberať na začiatku školského roku 25-korunovú zálohu na prípadné škody, ktoré študenti spôsobili počas školského roka na školskom zariadení. Zvyšok zálohy na konci školského roka žiakom vrátili.
Osobitné poplatky platili študenti za maturitnú skúšku, ale i za doplňujúcu skúšku, ak prestupovali na iný typ školy, za mimoriadnu skúšku a to od 30 do 200 korún. Tieto peniaze nešli do školskej pokladnice, ale rozdelili ich medzi členov maturitných a skúšobných komisií podľa zásad, stanovených ministerstvom školstva.
Bezplatné bolo štúdium na štátnych učiteľských ústavoch. Učebnice si kupovali študenti sami, tak ako aj na všetkých ostatných školách, či už od starších študentov, alebo od kníhkupca.
Bezplatné štúdium, t. j. školné neplatili žiaci ani na ľudových (terajších národných) a meštianskych školách (základná škola, ročník 5 - 9). Učebnice a pomôcky si kupovali sami.
Z uvedeného vyplýva, že boli tri typy škôl, kde sa neplatilo školné: štátne učiteľské ústavy, ľudové a meštianske školy.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
