znelo "templári pili lipoveckú minerálnu vodu" a že templári na Lipoveckom hrade mali svoje sídlo. Podobne aj na drevenej tabuli na Lysej v Čergove pri Oltárkameni bol takýto text "v roku 1200 na tomto mieste mali templári svoj hrad". Tvrdenie nemá hodnoverné podklady! Toto spoločenstvo sa vzťahuje aj na ďalšie lokality Šariša. Často sa spomína hrad v Chmeľove, Bardejove, Mošurove, Svini, Brezovici, ale aj na Bielej hline pri Župčanoch alebo dokonca aj v Hendrichovciach?!
Prvú informáciu o templároch uviedol viac ako 50 rokov po vzniku Rádu v roku 1175 - 1185 francúzsky historik Guillame de Tyre. Spoločenstvo sa stalo najzáhadnejšou inštitúciou západnej kultúry v 12. - 13. storočí a bola to pápežovi druhá najdôležitejšia inštitúcia v Európe. Počínanie templárov je zahalené mnohými tajomstvami a ťažko je dnes posúdiť, či sú to historické fakty, alebo legendy, mystifikácia či mýty. Rád bol založený už v oku 1118. Všeobecne sa dá povedať, že boli neľútostní a fanatickí bojovní mnísi - rytieri odetí do bieleho plášťa s červeným krížom, ktorý sa ku okrajom rozširoval. Zohrával významnú úlohu v procese križiackych výprav do Svätej zeme.
V čase vzniku Rádu už existovalo Jeruzalemské kráľovstvo s kráľom Belduinom I. Jedného dňa prvý veľmajster Hugues z Payensu prišiel do Jeruzalema v sprievode ôsmych rytierov a kráľ ich ubytoval v jednom krídle kráľovského paláca. Ich hlavným zámerom bolo ochraňovať cesty a pútnikov prichádzajúcich do Svätej zeme, ale aj kláštory, kostoly a iné pamiatky. Náplň sa im postupne rozširovala a rástol aj počet templárov. Pravidlá pre nich zostavil mních Bernard z Clairuaoz v roku 1128 a svoje pomenovanie dostal podľa chrámu Templum domini.
Templári sa stali oficiálnou zložkou cirkevnej štruktúry a podliehali len pápežovi. Rád mal predstierať chudobu, ktorú vyjadrovali aj svojim erbom, v ktorom bol kôň s dvoma jazdcami. Pri vstupe do spoločenstva sa každý z nich musel vzdať svojho majetku v prospech Rádu. Rytieri boli chudobní, ale Rád nadobudol obrovské majetky vo Francúzsku, Škótsku, Flámsku, Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Rakúsku, Uhorsku a vo Svätej zemi. postupne Rád nadobudol významné postavenie v celej Európe a vo Svätej zemi a jeho členov nazvali "Kristova polícia".
Rád svoju činnosť zabezpečoval podľa prijatých regulí a odievaní a stravovaní. Ak bol templár zajatý, nesmel žiadať o milosť a v boji mal preukázať vysokú zdatnosť a bojovať až do poslednej kvapky krvi. V boji nesmel ustúpiť, len aby bola proti nemu presila jeden ku trom. Putovali po ľudoprázdnych cestách a vyhýbali sa stretnutiam a ľuďmi. Nesmeli sa holiť, ale strihať sa mohli.
Medzi templármi sa postupne vyskytovali schopní zbrojári, kamenári, architekti, technici, topografi, liečitelia, výrobcovia liekov. Budovali vlastné nemocnice, lodenice a prístavy. Boli prví, ktorí využívali pri navigácii kompas a poznali zásady hygieny. Pripisujú sa im aj mnohé iné aktivity a tiež to, že sú tvorcami gotiky a pod. Nesmeli mnohé veci, ale alkohol sa im nezakazoval a preto odtiaľ pochádza známy výrok: "pije ako templár".
Templári udržiavali rozsiahle styky s panovníckymi dvormi a všade boli vítaní s úctou. Dokonca spolupracovali aj s moslimmi a Židmi. Panovníci ich oslobodzovali od rôznych poplatkov. Po rozšírení obchodu medzi Európou a Áziou vytvorili finančnú základňu vo forme dnešných bánk. Obchodníkom takto stačili uložiť svoje peniaze na zmenku na niektorom ich hrade a po príchode na určené miesto im boli vyplatené v požadovanej mene. Zmenky mali tajný kód, ktorý sa nedal sfalšovať. Okrem toho ochraňovali aj iné formy majetku, či už závety alebo aj vená a tie často odkupovali.
Po neúspešných križiackych ťaženiach s situácia vo Svätej zemi zmenila v prospech Seracénov. Z templárov pomaly vyprchalo aj ich nadšenie a preto si hľadali nové uplatnenie a svoje pôvodné centrum premiestnili zo Svätej zeme na Cyprus v roku 1291. Stávali sa brutálnejší a dopúšťali sa aj mnohých chýb, ktoré neskoršie využil vtedajší francúzsky kráľ Filip IV.
Filipovi IV. sa podarilo dosadiť na pápežský stolec svojho prívrženca a spojenca arcibiskupa z Bordeaux, ktorý ako pápež prijal meno Klement V. Kráľ zosnoval obžalobu proti templárom a vydal tajné príkazy na ich zatknutie vo Francúzsku roku 1307. Hlavným dôvodom boli veľké majetky templárov, ktorých sa chceli zmocniť. V ďalších krajinách templári tento úmysel odhalili.
Nakoniec členovia Rádu boli uväznení, kruto mučení, popravený a s nimi zomrel aj ich posledný veľmajster Jaques de Molay. Obvinili ich z kacírstva, že uctievali diabla Bafometa a pred bradatou hlavou, ktorá sa s nimi rozpráva, vykonávali tajné ceremónie. Vyčítali im, že vraždia novorodencov, učia ženy ako si privodiť potrat, z obscénneho bozkávania, homosexuality a že hanobia kríž. Chýrny Rád templárov nakoniec zanikol v roku 1314, ale mnohí jeho členovia sa pred popravou ukryli na mnohých miestach Európy, alebo sa stali členmi iných zoskupení podobného charakteru. Niektorí odborníci tvrdia, že sa Rád zachoval až do súčasnej doby. Je preto možné, že sa v našich podmienkach niektorí členovia Rádu zdržiavali a ukrývali pred prenasledovaním.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
