SNS. Prečo nie, parlamentná strana ako každá iná, a tie majú dvere vždy otvorené. Nič sa nestalo, život beží ďalej. Užijeme si ešte dosť. Na včerajšiu nedeľu (a iné bohaté príležitosti) si len treba spomenúť, až Slovensko zachváti najbližšia módna debata o tom, kde ležia príčiny rozmachu extrémnych a populistických strán. Hlavne, že SNS sa nestíha sťažovať na elektronické médiá, že aké sú neobjektívne....
Triumvirát Slota, Rafaj, Belousovová-Malíková mučili moderátori náročnými otázkami: Poslanecký zbeh Kotian, nedokončená študentka v dozornej rade, vzťahy s Mečiarom (HZDS), a evergreen SMK. Prvá a tretia téma sú typicky slovenská politická vata, ktorým venovať dve minúty by bolo priveľa. Jednoducho preto, lebo nemajú obsah, ktorý by vedel čokoľvek povedať k tomu, čo je dôležité pre diváka a platiča daní teda, čo sa deje v štáte, ktorý táto vynikajúca strana spravuje z pozície člena vládnej koalície. Belousovová pritom asi trikrát naliehavo upozornila, aké veľké "sociálne dobro" sa pre občana pripravuje v štátnom rozpočte. Dobrá duša, sama chcela odkloniť diskusiu do vôd, stokrát významnejších pre občana, ako napríklad to, čo si aktuálne myslí o Mečiarovi ona či jej strana. Nepodarilo sa, keďže dramaturgia otázky na papierik nedodala. Námietka, že komerčnej TV ide najmä o sledovanosť, sa v tomto prípade zamieta rozpočtový diškurz s Belousovovou by bol veľká zábava. Už len preto, že v plnej paráde by ukázal, akými vedomosťami a rozhľadom disponujú osobnosti nadané dnes významnými rozhodovacími právomocami. To by bola služba dokonca verejnoprávna.
Kauza poslanca, ktorý zdupkal, a špiritizovanie o vzťahoch k inej politickej strane, čo ho prijala, nie sú témy zakázané a môžu sa pretriasať. V mediálnej demokracii sa uživia i omnoho banálnejšie informácie, veď na nich je postavená. To, čo robí z týchto obsahov úplnú frašku, je dramaturgia, ktorá trvá na tom, aby politici rozprávali sami o sebe. Na Slovensku sa síce nič rozumného ani od politológov nedozvieme, ale rozoberanie partajnej scény, pohybov na nej a pozadí týchto pohybov je oblasť, ktorá by mala byť z princípu vyhradená glosátorom. Tak je to temer všade inde, kde sa žáner politickej debaty pestuje. Čo už môžu úprimného a nezaujatého povedať o sebe dve strany, medzi ktorými to možno aj iskrí, ale sú v koalícii? Pavol Rusko sa nevyskytuje v každom volebnom období. A keby aj, z podstaty veci vyplýva, že samotní politici môžu o svojich vzťahoch, citoch a vývojoch sprostredkúvať len skreslené či úplne falošné obrazy. Pred voľbami Mečiar napríklad niekoľkokrát vyhlásil, že "Slota nie je pre HZDS partnerom pre ústrednú politiku". A predseda SNS, aby nezostal dlžný, by Mečiarovi, "keby ležal v truhle, podstrčil zrkadlo, tak mu neverí". Akú hodnotu majú dnes tieto reči??? A miesto toho, aby si títo kvietkovia aspoň v živom vysielaní vypočuli, že ich politická dôveryhodnosť je nulová, keď rozprávajú do bludu nezmysly, moderátori drankajú od nich ďalšie "názory" a oči si nechajú zalepiť takým leukoplastom, akože "pani redaktorka, to, čo sa hovorí pred voľbami, je jedna vec, a to, čo sa robí po voľbách, druhá vec" (Slota). Občania majú takto certifikované, že klamaní sú regulárne a nič sa nedeje, veď ešte aj licencovaní moderátori sa nechajú poučiť. O pár dní, po komunálnych voľbách, tí istí budú klásť výskumníkom z agentúr otázky, že prečo prišlo zase o toľko a toľko menej ľudí k urnám, ako naposledy. Nuž, preto... (Isteže toto nie je hlavná príčina, ale jedna z mnohých.) Presne rovnakej hodnoty je dnes napr. informácia, že podobné prestupy zo SNS ako Kotiana sa už nebudú opakovať. A čokoľvek iného. To, že politici glosujú seba samých, resp. opozícia koalíciu a koalícia opozíciu, a z tejto vaty a sena sa šije materiál, z ktorého vzniká ďalšia agenda, čo sa "rieši" a žije vlastným životom, je virtuálna odpútavka od reálnej politiky.
Najhodnotnejšie, čo včera padlo, a čo virtualitu prekračuje celkom iste, je obvinenie poslanca SMK, že ovplyvňoval audit na ministerstve výstavby vyhrážkou, že "že ak sa bude podávať trestné oznámenie a budú tie závery auditu takéhoto druhu, tak nám to zrátajú, keď sa dostanú oni k moci". Anna Belousovová by nemala mať pre svoje tvrdenie slabšie dôkazy, ako svedectvo toho spolužiaka Gábora Gála, ktorý sa na audite zúčastňuje. Inak sa nevyhne žalobe tak ľahko, ako sa vyhla tzv. skúške odvahy na záver relácie. Skutočnosť, že vrcholový politik sa bojí odpovedať na tri primitívne otázky, aby sa nezosmiešnil, len ilustruje úroveň, na akej sa na Slovensku debatuje o politike.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
