národa Ecevit", alebo "Turecko je laicistické a takým aj zostane" sa lúčil s politikom dav ľudí, ktorý sa zišiel pred veľkou mešitou.
Bülent Ecevit umrel uplynulú nedeľu vo veku 81 rokov. Kvôli pohrebu expremiéra na štátnom cintoríne v Ankare musel turecký parlament zmeniť zákon. Cintorín bol totiž doteraz rezervovaný iba pre zakladateľa Tureckej republiky, prezidenta Mustafu Kemala Atatürka a jeho najužších spolupracovníkov.
Ecevit ovplyvňoval politický život v Turecku skoro polstoročie. Pred dvoma rokmi odstúpil z funkcie predsedu Demokratickej ľavicovej strany a stiahol sa z politiky. Funkciu premiéra vykonával päťkrát - naposledy v rokoch 1999-2002. Volebná porážka v roku 2002, ktorú Ecevitovi uštedril jeho nástupca Recep Tayyip Erdogan, bola veľmi trpká - Ecevitova strana klesla vo výsledkoch z 22 percent v roku 1999 na jedno percento. Voliči mu vtedy vystavili účet za hospodársku krízu a prestali mu dôverovať aj pre jeho chatrné zdravie.
Bülent Ecevit presadil pre pracujúcich právo na štrajk. V roku 1974 nariadil inváziu na Cyprus, ktorá viedla k rozdeleniu ostrova, trvajúcemu dodnes. Za jeho pôsobenia v premiérskom kresle došlo k zatknutiu vodcu kurdských povstalcov Abdullaha Öcalana v roku 1999 a k prijatiu Turecka za kandidáta na vstup do Európskej únie. Mnoho obyvateľov Turecka považovalo viacnásobného ministerského predsedu za symbol politickej statočnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
