hostiť. Pavol Paška, po Schusterovi ďalšia ústavná hlava z našej metropoly, si možno príde aj na mimoriadne odmeny (možno mu zastupiteľstvo KE schváli za zásluhy), že zlákal kolegov do týchto končín. Ak sa ale šéfovia zákonodarných zborov V-4 zišli len či predovšetkým preto, aby podpísali spoločnú deklaráciu o láske k Schengenu, tak márnili peniaze svojich voličov nadarmo. To treba povedať z voleja a na rovinu. Už aj preto, že ani pri nasadení veľkej fantázie nie je celkom jasné, čo konštruktívneho a zmysluplného mohli pridať títo štyria (resp. piati - v Česku má parlament dve komory) k politickej realite.
Kolobeh visegrádskych summitov, pri ktorom sa stretávajú funkcionári všetkých úrovní od prezidentov až po štátnych tajomníkov nad švédskymi stolmi, je vzhľadom na reálny obsah spolku a jeho činností naozaj nevídaný. K Schengenu sa vyjadrovali hlavy štátov v septembri, keď spísali komuniké, že "spoločný nátlak na Brusel má zmysel". "Koordinovaný postup" v tejto otázke dohodli mesiac pred prezidentmi už ministri zahraničných vecí, pričom zvláštnu pripomienku zaslúži, že český vyslanec v Bruseli Kohout vydal hneď vzápätí individuálne a dramatické vyhlásenie, v ktorom obvinil EÚ z nekalých bočných úmyslov. To sa prečo nekoordinovalo? Alebo mal slovenský ambasádor dovolenku? V októbri odhlasovali výzvu rovnakého strihu (ako prezidenti) štyria premiéri v Esztergome. Áno, to bolo vtedy, keď sa Fico s Gyurcsányom tak pekne od srdca porozprávali...
Je skutočne záhadné, aký úžitok má krajina z toho, že sa schádzajú nad jednou témou na všetkých poschodiach, pričom si nedajú ani toľko námahy, aby simulovali nejakú širšiu agendu. Regionálne zoskupenie ako štruktúra môže mať zmysel. Nikto od nich nežiada, aby formát starý 15 rokov nejako rušili, ak už v minulosti akýsi obsah a étos vymysleli (spolupráca pri integrácii do nadnárodných štruktúr). Politici by ale mali byť schopní jasne naznačiť, kam a ako ďalej s týmto Visegrádom v situácii, keď mnohosť záujmov, ktoré štyria členovia majú, ich omnoho väčšmi rozdeľuje ako spája. Kto sleduje mítingy V-4, vie, že formulovať zjednocujúce prieniky sa im zúfalo nedarí a zo summitov prezidentov, premiérov i predsedov parlamentov trčí iba formalizmus ako nemý výkričník politiky, ktorá sa zahlcuje sama sebou a existuje sama pre seba.
Nie je trochu absurdné, že v rámci tohto Visegrádu cyklicky schôdzujú dva štáty, ktorých bilaterálne vzťahy sú najhoršie v celej Európskej únii a ich premiéri sa stýkajú zásadne iba na širšom pôdoryse, ako je dvojstranný? Sú to Slovensko a Maďarsko, samozrejme. Pričom mrazivé vzťahy Fica a Gyurcsánya len pokračujú v histórii Dzurinda-Gyurcsány a Dzurinda-Orbán.
Schengenskú otázku (teda či sa hranice úplne otvoria a vo voľnom pohybe splynieme so zvyškom únie v októbri 2007 podľa pôvodného plánu, alebo bude odklad) má riešiť 25 premiérov v decembri v Bruseli na trochu významnejšom summite než tento košický. Skutočnosť, že proces v tejto chvíli zdržujú staré členské štáty, ešte neznamená, že noví členovia sú pripravení. Znamená iba toľko, že existujú dve možnosti: Buď existuje naozaj problém s počítačovým informačným systémom, čo je oficiálne zdôvodnenie, alebo hľadajú výhovorky z pasce, ktorú si na seba sami ušili vtedy, keď záväzný termín rozšírenia Schengenu prijali do prístupových zmlúv. Oba dôvody môžu byť zámienkou, prečo trúsia reči, že ani my na východe nie sme pripravení.
Pričom falošné argumenty nemusia automaticky znamenať, že pripravení sme. Len ak zostaneme na Slovensku, tak tender na systém zabezpečenia ukrajinskej hranice je príbeh nekonečný. A skutočnosť, že nedávno bolo zatknutých asi dvadsať hraničiarov, ktorí čelia obvineniu z korupčnej spoluúčasti na prevádzačskom biznise, by vyľakala aj politikov menej stresovaných ilegálnou imigráciou, ako sú napr. Chirac či Merkelová. Deklarácie politikov, dokonca aj priamo z Košíc, sú v danej situácii zbytočná námaha a imidžová záležitosť. Schengenská kauza je modelová situácia, v ktorej sa v Európe uplatňuje skôr zákulisný lobing. Popri reálnych technicko-administratívnych prekážkach, ak naozaj existujú, to bude práve vplyvová vojna krížiacich sa záujmov, čo na decembrovom summite rozhodne, či vstúpime o rok, dva alebo tri. Že si na tejto agende robia kampaň všetky politické vrstvy, ktoré pánboh stvoril, na verdikte nič nezmení.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
