rok. Slovensko, Česko, Poľsko i Maďarsko sú podľa nich na začlenenie pripravené, preto vyzývajú Európsku komisiu, aby poskytla "úplné a transparentné informácie a analýzy, ktoré by naznačili stav implementácie centrálneho projektu Schengenského informačného systému II, vrátane informácií o dôvodoch, ktoré by mohli spôsobiť akékoľvek zdržanie".
Zároveň vyzývajú Európsku komisiu a Radu Európy, aby "vytvorili podmienky na dodržanie časového rozvrhu, ktorý bol prijatý v Haagu a potvrdený Radou Európy v júni 2006, s cieľom splniť požiadavky nových členských krajín na začlenenie," píše sa v deklarácii zo včerajšieho stretnutia predstaviteľov parlamentov krajín V 4 v Košiciach.
Deklaráciu podpísali predseda Národnej rady SR Pavol Paška, predseda Senátu Parlamentu ČR Přemysl Sobotka, predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Miroslav Vlček, podpredsedníčka poľského Sejmu Genowefa Wisniowska, predseda Senátu poľského Sejmu Bogdan Borusewicz a podpredseda maďarského Národného zhromaždenia László Mandúr.
Paška očakáva, že spoločná deklarácia môže zohrať v "zložitom labyrinte bruselskej administratívy" dôležitú úlohu. "Sme presvedčení, že razantný postoj na úrovni štátnych reprezentácií môže byť len prínosom. Pre občanov našich krajín je dodržanie termínu absolútnou prioritou. Nechceli sme zanedbať akúkoľvek možnosť, ktorá môže viesť k dodržaniu termínu," reagoval na otázku, prečo sa tejto otázke opäť venujú zástupcovia parlamentov, keď už prezidenti krajín V4 deklarovali spoločnú vôľu vstúpiť do Schengenu v plánovanom termíne.
Podľa Miroslava Vlčeka Európska komisia chce poznať názory európskych parlamentov na prípadny odklad termínu. "Teraz počuje názory štyroch národných parlamentov. Je to jasný signál pre Brusel aj pre našich občanov."
Vstup nových členských krajín do Schengenského priestoru znamená zrušenie kontrol na jej vnútorných hraniciach a zároveň voľný pohyb osôb a tovarov. Pôvodný termín bol určený na október budúceho roku. Problémy pri príprave a zavádzaní jednotného informačného systému však vedú k úvahám odkladu o jeden rok, čo by ddialilo vstup nových členov až v roku 2009.
Predstavitelia parlamentov prijali tiež iniciatívny návrh Poľska, aby sa stretnutia konali pravidelne minimálne dvakrát ročne a organizoval by ich parlament krajiny, ktorá predsedá V4. Ako uviedol Paška, "stoja pre nami v blízkej budúcnosti veľké výzvy, na ktoré treba reagovať spoločne".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
