to, čo hľadali a možno stále hľadajú. Na druhej strane v ňom deti vidia najmä zábavu, hru, kreativitu, rozvíjanie mnohých zatiaľ neobjavených možností.
Mária Harčaríková, súčasná učiteľka literárno-dramatického odboru na Základnej umeleckej škole V Košiciach, bývalá recitátorka, ktorá ešte ako študentka pôsobila v rôznych súboroch, nám okrem toho, čo práca s detským divadlom obnáša, porozprávala aj o jednom česko-slovenskom divadelnom projekte, ktorý sa jej tohto roku po dlhom, aktívne strávenom čase v tomto odbore, podarilo zorganizovať. Spomínaný projekt vznikol už pred dvoma rokmi, keď ich jeden divadelný súbor z Prahy pozval na svoju akciu s názvom KOPR, ktorú organizuje už niekoľko rokov. Tento pražský súbor každý rok pozýva české mestá, začínajúce sa na písmená KO Kolín, Kohoutovice a iné. Je to malý festival, kde sa vzájomne prezentujú súbory a žiaci v introlige, navzájom sa obohacujú a spoznávajú...
Ako vznikol nápad, že sa pražskej akcie KOPR zúčastní mesto zo Slovenska?
- Keďže som takmer desať rokov žila v Prahe, venovala sa detskej dramatickej tvorivosti, absolvovala rôzne dielne a prehliadky. Mala som možnosť tento odbor aj študovať, zoznámila som sa s pani Janou Machalíkovou - vedúcou súboru, ktorý akciu organizuje. Keď som potom odišla na Slovensko, nechceli sme naše vzťahy prerušiť, a keďže sme naďalej ostali v kontakte, opýtala som sa jej, čo by bola možnosť prísť do Prahy aj so súborom, a ju v tej chvíli hneď napadla akcia KOPR. Priebeh akcie bol tak obohacujúci, že som potom chcela aby prišli aj oni k nám do Košíc.
Ako takáto akcia vlastne prebieha?
- Kopr je po slovensky kôpor, takže v rámci festivalu sa varí kôprová polievka. Ako diváci sa pozývajú žiaci rôznych okolitých základných škôl a vystúpia súbory, ktoré sú pozvané, teda náš súbor a ich súbor so svojím programom. Následne prebiehajú rôzne dielne, týkajúce sa rôznych dramatických hier, čiže oni pripravia program pre nás a my pre nich. Potom prebieha introliga, ktorá je úplne iná ako u nás na Slovensku. U nás je introliga, zložená z približne štyroch až piatich družstiev, chápaná spôsobom súťaže. Vytvoria sa rôzne tímy a na danú tému sa improvizuje. Tieto improvizačné cvičenia majú rôzne hodnoty príprav, napríklad deň predtým dostanú tému, na ktorú sa pripravia. Je to aj o zábave a vtipe. Česká introliga je trošku inak vedená, vstupuje sa do toho, ale tak, aby to pomáhalo aktérom. Družstvá majú možnosť stále viac a viac tvoriť a táto tvorivosť sa podporuje.
Ako dlho trvala táto akcia v Prahe?
- Boli sme tam štyri dni. Deti boli úplne nadšené, myslím že ani nestačili všetko vstrebať po príchode domov, ešte teraz to v nich doznieva a spomínajú na všetky rôzne drobnosti.
Po akom dlhom čase prišli deti z Prahy k vám?
- Až po dvoch rokoch, 28. októbra tohto roku. Čakala som, kedy sa ozvú, pretože oni si museli na to žiadať grant. Kvôli tomu, že pre nich Košice neboli takým atraktívnym miestom ako pre nás Praha, tak sa trochu zdráhali. Prvý rok absolvovali rôzne celoštátne prehliadky, tým pádom boli veľmi unavení a nevyšiel im na to vôbec nejaký čas. Tento rok grant získali, tak mi pani Machalíková zavolala a pýtala sa, či by to bolo možné zrealizovať. Ja som sa do toho s vervou pustila, a zapojili sa do toho ešte 3 ďalšie inštitúcie.
V čom boli tie dve návštevy rozdielne?
- Mám pocit, že návšteva Košíc bola z hľadiska vzťahov intenzívnejšia. Česi boli nadšení našou mentalitou, často zaznievala veta, že sme veľmi pohostinní a priateľskí. Keď sme boli v Prahe my, z ich strany totiž ústretovosť nebola tak citeľná ako zo strany našich detí. Tie sa už dopredu tešili, pripravovali pre nich rôzne programy, po vystúpeniach v centre voľného času ich priam schmatli a vťahovali do rôznych hier, hovorili jeden cez druhého, každý sa chcel zapojiť... Okrem toho sa nadviazali silnejšie putá, priblížila sa im viac aj slovenčina, pretože v Českej republike sme sa stretli s tým, že deti nerozumeli všetkému. Je tam veľký deficit, pretože v Čechách sa deti so slovenčinou nestretávajú tak, ako na Slovensku s češtinou.
Bude sa akcia KOPR v podobnom štýle opakovať?
- Samozrejme, vtedy som však mala len jeden súbor, teraz ich mám viac, čo bude ťažké... Ale určite pôjde ten, ktorý má program, ktorý je toho hodný. Svojich žiakov však nevychovávam k nejakému herectvu, skôr k vlastnému rastu a tvorivosti. Mohli by sme ísť aj tento školský rok, uvidíme čo ešte vytvoríme, chystáme aj muzikál. My môžeme odovzdať nejaké skúsenosti im a oni nám. Vedie to k niečomu veľmi obohacujúcemu, preto to budeme organizovať každý rok. Plánov je veľa, neviem však ako ich všetky stihnem zrealizovať. Nie je to ľahké, preto začneme pomaly...
Autor: Ivana Cimová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
