zmiešanými pocitmi a priznávam, že aj obrovským strachom, vchádzala do nemocnice...
Ešte len pri okienku na mňa sestrička vychrlila niekoľko základných otázok a hneď potom som sa aj z dotazníkom presunula do čakárne. Zrazu všetko išlo tak rýchlo. Ani som sa nenazdala a už ma volali na prvý odber, aby zistili, či som vhodným darcom. Toť veľmi výhodná záležitosť, aspoň zistím, ako na tom som :)
Keď sa ukázalo, že je všetko ouki douki, po vyšetrení u lekára som sa presunula do ďalšej, už bližšej čakárne. SSušienky, čajík, pekne sa tam o nás všetkých vystresovaných starali.
Keďže aj tu som sa načakala, po dlhšej chvíli na mňa prišiel rad, (zrazu by som taaak rada ešte počkala) a so strachom v očiach som sa vybrala do tých osudných dverí.
Divné je, že si už presný postup nepamätám, iba nejaké "to pichne ako komárik". A zrazu vidím, ako kecám s milou setričkou o tom, ako sa mám, čo je nové... Snažím sa nevnímať "komárika" a tvárim sa pohoďácky. Zrazu je po všetkom, obrovským ďakujem sa mi sestrička zavďačí, ja odchádzam ako hrdina a dokonca som ani neodpadla!
Posledné sušienky a čajík na doplnenie tekutín, vitamíny ako odmena a HLAVNE neopísateľný pocit na duši. Toto všetko mi dalo darovanie krvi! No vidíte a ani to nebolelo... (Keď som to prežila ja...)
A Vy ste ešte neboli? Tú študentskú kvapku už síce stíhate, ale každá kvapka kedykoľvek zachráni a nemusí byť ani študentská...
Autor: kiw
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
