jedinej raktey Delta II. Zo svojho nosiča sa sondy jedna za druhou oddelili približne 25 minút po štarte. Približne 63 minút po štarte oznámilo riadiace stredisko na univerzite Johna Hopkinsa, že slnečné články sond sa otvorili a dodávajú elektrický prúd. V priebehu prvých dvoch týždňov po vypustení sond sa kontrolovala činnosť všetkých systémov na ich palubách. Približne tri mesiace potrvá, kým sa sondy dostanú tesne za dráhu Mesiaca. Po ďalších približne dvoch mesiacoch budú sondy navedené smerom k Mesiacu. Sonda A využije gravitáciu nášho vesmírneho súputnika na to, aby sa dostala na obežnú dráhu okolo Slnka, a to na miesto "pred" našou Zemou. Sonda B po ďalšom mesiaci opäť využije gravitačné pôsobenie Mesiaca, a to na to, aby sa dostala na dráhu okolo Slnka, a to "za" našou Zemou. Vesmírna misia STEREO je prvou misiou americkej vesmírnej agentúry NASA, pri ktorej sa využijú prelety blízko Mesiaca na umiestnenie dvoch vesmírnych sond na podstatne odlišné dráhy okolo Slnka. Účel vypustenia sond STEREO naznačuje už ich názov. Keďže každá z oboch sond sa bude "dívať" na Slnko z iného miesta, kombináciou obomi sondami súčasne zhotovených snímok sa budú dať zhotoviť prvé stereosnímky (trojrozmerné snímky) Slnka. Záujem vedcov sa pritom sústredí najmä na snímky obrovských slnečných erupcií, pri ktorých sa do vesmíru vrhajú milliardy ton slnečnej atmosféry. Častice s vysokou energiou, ktoré sú pri týchto erupciách uvoľňované, prenikajú celou Slnečnou sústavou, pričom môžu ohroziť činnosť umelých družíc, vesmírnych sond a napokon i zdravie kozmonautov. Slnečné erupcie sú príčinou vzniku takého nádherného optického javu, akým je polárna žiara, ale môžu aj narušiť komunikačné systémy i systémy prenosu eelektrickej energie. Informácie, ktoré získajú sondy STEREO, by mali pomôcť k zlepšeniu predpovedania vzniku slnečných erupcií a tým aj k skoršiemu varovaniu operátorov družíc a prenosových sústav, ktorí tak budú môcť prijať potrebné opatrenia. Misia STEREO nadviaže na výsledky, ktoré v priebehu ostatných 11 rokov získala sonda SOHO.
Každá z oboch sond STEREO má hmotnosť 620 kg, výšku 4,3 m, šírku 6,4 m (s roztvorenými slnečnými článkami) a hĺbku 2,6 m. Na palube každej sondy je 16 prístrojov, na vývoji ktorých sa podieľali aj európski experti. Sondy boli zhotovené v Laboratóriu aplikovanej fyziky Hopkinsovej univerzity. Činnosť sond bude riadiť Goddardovo centrum vesmírnych letov, patriace pod NASA. Predpokladá sa, že sondy STEREO budú spoľahlivo pracovať dva roky. Ani po skončení misie STEREO záujem o štúdium Slnka neochabne. Európska vesmírna agnetúra ESA už pracuje na vývoji vesmírnej sondy Solar Orbiter, ktorá by mala byť vypustená okolo roku 2015. Táto sonda sa priblíži k Slnku bližšie než všetky doterajšie sondy, čo po prvý raz umožní získať podrobnejšie snímky slnečného povrchu a pólov Slnka.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
