znalostiam vesmíru a na našu Zem vyslal desaťtisíce unikátnych snímok tých najvzdialenejších častí vesmíru. Vesmírny teleskop, neúnavne krúžiaci vo výške okolo 600 kilometrov nad zemským povrchom, môže vykonávať pozorovania vesmíru s oveľa vyššou presnosťou a citlivosťou než to môžu robiť pozemné teleskopy. Veľkou výhodou vesmírneho teleskopu je aj to, že môže robiť pozorovania v infračervenej i ultrafialovej oblasti. Pozemné teleskopy takéto pozorovania prakticky robiť nemôžu, pretože žiarenie v uvedených oblastiach vlnových dĺžok je z väčšej časti pohltené zemskou atmosférou. Jednou z pozoruhodných vlastností Hubbleovho teleskopu je to, že bol navrhnutý a skonštruovaný tak, aby ho kozmonauti mohli postupne modernizovať. Americká agentúra NASA sa dokonca vyjadrila, že čím je teleskop starší, tým je lepší. Celkovo boli doteraz vykonané štyri vesmírne servisné misie, označené SM1, SM2, SM3A a SM3B. Pri prvej misii, ktorá sa uskutočnila v decembri roka 1993, bola do teleskopu inštalovaná korekčná optika, ktorou sa odstránila výrobná chyba hlavného zrkadla. Ďalšími servisným misiami sa činnosť teleskopu skvalitňovala tak, že dnes je jeho výkonnosť (meraná citlivosťou a presnosťou) v rôznych oblastiach desaťnásobne až stonásobne vyššia než bola hneď po jeho vypustení. Pravda, dnes už 16-ročný vesmírny teleskop by opäť potreboval nejakú tú opravu a modernizáciu, ktorá by predĺžila jeho životnosť o niekoľko rokov. Vesmírna agentúra NASA sa dlho nevedela rozhodnúť, či venovať "servisu" vesmírneho teleskopu jeden z už len niekoľkých zostávajúcich letov amerického raketoplánu. Preto nedávne oznámenie riaditeľa NASA Michaela Griffina o tom, že let kozmických "opravárov" k Hubblovmu teleskopu sa predsa len uskutoční, privítala svetová komunita astronómov s veľkým nadšením. Predbežne je let raketoplánu k vesmírnemu teleskopu plánovaný na rok 2008. Pri tomto už skutočne poslednom lete k Hubblovmu teleskopu bude posádke raketoplánu veliť skúsený astronaut Scott D. Altman, pilotom bude Gregory C. Johnson, ďalšími členmi posádky budú astronauti-veteráni John M. Grunsfeld a Michael J. Masimimo a kozmickí nováčikovia Andrew J. Feustel, Michael T. Good a K. Megan McArthur. Servisná vesmírna misia k Hubblovmu teleskopu potrvá 11 dní. Na tretí deň po štarte sa raketoplán priblíži tesne k telekopu a svojou mechanickou rukou ho premiestni do otvoreného priestoru pre náklad na chrbte raketoplánu. Teleskop pritom nie je žiadna malá "vecička", pretože jeho dĺžka je 13,2 m a najväčší priemer je 4,2 m. Na uskutočnenie všetkých potrebných opráv a úprav na teleskope budú musieť astronauti uskutočniť päť vychádzok do voľného vesmíru. Aké práce vykonajú astronauti na teleskope? Najdôležitejšou prácou bude inštalovanie dvoch nových prístrojov. Jedným z týchto prístrojov je prístroj COS (Cosmic Origins Spectrograph, čiže spektrograf kozmických počiatkov), ktorý je najcitlivejším ultrafialovým spektrografom, aký kedy pracoval na Hubblovom teleskope. Prístroj COS bude merať štruktúru a zloženie hmoty, koncentrovanej v "kozmickom pletive", ktoré je tvorené dlhými, úzkymi vláknami galaxií a medzigalaktického plynu, oddelenými veľkými dutinami. Spektrograf COS využije slabé vzdialené kvazary ako "kozmické baterky", ktorých prúdy svetla prechádzajú cez spomenuté kozmické "pletivo". Absorpcia svetla látkami, nachádzajúcimi sa v tomto gigantickom pletive, odhalí charakteristiku (zloženie) týchto látok. Druhým prístrojom, ktorý astronauti inštalujú na teleskope, bude nová kamera WFC3, ktorá je veľmi citlivá v širokom rozsahu vlnových dĺžok, vrátane infračerveného, viditeľného a ultrafialového svetla. Táto kamera sa bude "dívať" do hĺbok vesmíru, pričom bude schopná pozorovať (v tej istej galaxii) jednak mladé, horúce hviezdy, ktoré žiaria najmä v ultrafialovej oblasti, jednak staršie, chladnejšie hviezdy, vyžarujúce predovšetkým v infračervenej oblasti. Astronauti sa aj pokúsia opraviť spektrograf, ktorý bol na vesmírno
Zmodernizovaný Hubblov teleskop bude schopný vykonávať pozorovania, ktoré môžu prispieť k poodhaleniu tajomstva, ktoré sa nazýva "tmavá energia". Táto zatiaľ mysteriózna forma energie (a tým vlastne aj hmoty) súvisí s "patrónom" Hubbleovho teleskopu, teda s americkým astronómom Edwinom Hubblom. Hubble urobil v 20. rokoch minulého storočia mimoriadne významný objav: zistil, že celý vesmír neustále expanduje. Rýchlosť tejto expanzie sa nazýva Hubblova konštanta. Približne v roku 1988 vedci zistili, že táto expanzia sa urýchľuje, čo bolo v rozpore s pôvodnými predstavami o postupne sa spomaľujúcej expanzii. K urýchleniu expanzie došlo pred približne 4 až 5 miliardami rokov. Vyzerá to tak, ako keby nejaká mysteriózna sila, ktorá je prejavom akejsi neznámej a preto pre nás "tmavej" energie, prekonala gravitačné pôsobenie medzi galaxiami a "odtláčala" ich od seba. Pomocou nových prístrojov, ktoré budú na teleskope inštalované kozmickými "opravármi", bude môcť Hubblov teleskop mapovať galaxie a evolúciu hviezd spätne až do obdobia pred približne 13 miliardami rokov, keď sa vesmír stal "priehľadným" pre svetlo. Plánovaná servisná misia raketoplánu k Hubblovmu teleskopu by mala predĺžiť jeho životnosť do roku 2013. V tom roku by mal byť vypustený do vesmíru nový vesmírny teleskop, ktorý ponesie meno bývalého riaditeľa NASA Jamesa Webba.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
