Prešov vraj zbrane ešte neskladá

pred koncom futbalovej jesene zúžil už len na Močenok a Prešov. Pre ekonomicky a futbalovými podmienkami neporovnateľnejšie silnejší 1.FC Tatran Prešov je hanbou konštatovanie, že aktuálne je na tom lepšie dedina nachádzajúca sa niekde medzi Nitrou a Šaľou. ŠK Eldus Močenok má pred zeleno bielymi štvorbodový náskok. Najbližšie hrá v Zlatých Moravciach, ktoré za Šaľou a prvou Rimavskou Sobotou majú barážové miestenky isté. V poslednom kole doma hostí Lučenec. Ťažko teda očakávať, že dedina, v ktorej prerastá futbalová eufória, potrebné na "istotu" nezíska... Podstatne horšie je na tom je prešovský Tatran. Ten musí doháňať a spoliehať na malý futbalový zázrak. Prešov hrá najbližšie, v sobotu 18.11. o 13. h v Michalovciach, kde mu nezvykli ruže rásť... Nuž a v záverečnom jesennom kole privíta košické béčko.

Do nelichotivého postavenia sa Prešovčania dostali len a len vlastným pričinením. Predovšetkým domácimi stratami. V 15.kole nedokázali doma vyhrať "šesťbodový" zápas práve s Močenkom. Potom priam neuveriteľne hrali doma bez gólov s Humenným, následne neuspeli ani v Dunajskej Strede. Nuž a korunu všetkému nasadili v ostatnom domácom stretnutí na vlastnom ihrisku s Podbrezovou. Zase futbalové trápenie. Aj keď mal 1. FC Tatran prevahu, ku koncu výraznú, pri súčasne stavaných útočníkoch zase gól doma nedal... Samozrejme, sklamanie a rozčarovanie z "dosiahnutého" je v prešovskom futbalovom tábore veľké. Iskierka postupovej nádeje Prešovčanom síce ešte tlie, skôr však v teoretickej rovine. "Hráčom neustále prízvukujem, že so cťou musia hrať do samého konca súťaže," tvrdí tréner 1. FC Tatran Prešov Peter Polák. "Zbrane v žiadnom prípade neskladáme. V hre je ešte šesť bodov. Teraz nám neostáva iné, len plný počet bodov v zvyšných dvoch zápasoch získať. Prvé už v sobotu v zemplínsko šariskom derby na michalovskom ihrisku."