Tréner bez odvahy, hovoril iba poza chrbát

Sportnet|18. nov 2006 o 00:00

Bratislava Na Nemeckom pohári medzi ťahúňov slovenskej reprezentácie patril i Juraj Štefanka (na snímke vľavo). Hráč, ktorý prvý raz prekvapil na

majstrovstvách sveta v Prahe pred dvoma rokmi a potom ešte dostal príležitosť vlani v Rakúsku. V tomto roku bol tiež spočiatku medzi kandidátmi na účasť v Lotyšsku, ale napokon z jemu neznámych dôvodov tréner František Hossa po ňom nesiahol. "Tréner Július Šupler povedal jasne, že každý má otvorené dvere a môže sa uchádzať o miesto na šampionáte. Som rád, že nový kormidelník štátneho výberu si na mňa spomenul a mal som možnosť zahrať si v Hannoveri," riekol ošľahaný útočník s agresívnym ťahom na bránku.

Na uplynulej reprezentačnej akcii nastupoval v tretej formácii vedno s Podkonickým a so Somíkom. Hokejisti sa dokázali presadiť, hoci ani oni sa nevyhli niektorým zaváhaniam. "Každý zápas bol aj o tom, aby nielen jednotlivec presvedčil, ale zabralo hlavne mužstvo. Prirodzene, i nám sa nevydarili všetky akcie, niekedy sme zlyhali v zakončení, ale podstatné bolo, že sme ani raz neprehrali a získali tak trofej. To sa cení a tento výsledok bude zapísaný v histórii," dodal Juraj, ktorý sa nechcel šprtať v tom, či odviedol optimálny výkon. Podľa jeho názoru najťažšie bolo finále, lebo Švajčiari sú vždy nepríjemným rivalom, ktorý dokáže každému dýchať na chrbát a vyznačuje sa kanadským naturelom. To znamená, že sa nikdy nevzdáva. "Našťastie sme preskočili aj poslednú prekážku," s úľavou sa vrátil k nedeľňajšiemu záverečnému vystúpeniu Štefanka.

Ako je známe, sezónu odštartoval v ruskej superlige, ale nedávno sa premiestnil do Třinca. V českej lige strávil niekoľko sezón a tak bolo prirodzené, že po odchode z Ruska zamieri práve sem. "Prečo som musel opustiť Nižnekamsk? Naozaj neviem. Tréner nemal ani dosť odvahy na to, aby mi to povedal priamo do očí. Dozvedel som sa to vlastne len sprostredkovane, že so mnou ďalej neráta." Vzťahy medzi koučom a slovenským legionárom boli už niekoľko týždňov ochladnuté. V posledných ôsmich zápasoch tri razy nenastúpil. Hoci ho spoluhráči utešovali, že je to normálne, on cítil, že ako legionár to má nahnuté. Pocity ho neklamali. Pritom v lete tento klub vyvinul dosť úsilia, aby ho získal do svojich radov. Prvé mesiace bolo všetko v pohode, hral presilovky, chodil na ľad pri oslabeniach. "Ocitol som sa na špici v produktivite, ale zrazu som zostal sedieť a nevedel som, prečo je tomu tam." V Nižnekamsku viacerí Slováci už predtým okúsili nevyspytateľné myslenie činovníkov aj trénerov. Hovoriť o tom by mohol Šechný či Jasečko. Možno Štefanka neprivykol na prehnaný príklon k bráneniu. Hoci celá liga je obranne ladená, Nižnekamsk sa spoliehal doslova na betónovanie. Náš borec predčasne ukončil svoje účinkovanie s bilanciou 1+5. "To bolo možno aj maximum, aké som mohol dosiahnuť," pridal postreh hokejista, ktorý sa už dohodol na tri a polročnej zmluve v Třinci. Neľutuje však, že sa dal pred časom nahovoriť na ruský hokej. "Nie som Gretzky, takže vyberať si nemôžem. Získal som nejaké skúsenosti a tie sa mi môžu iba zísť."

V superlige narazil na všetkých slovenských hokejistov, bol rád, že mohol s nimi prehodiť slovko-dve, hoci to tunajší tréneri nevidia radi. "Pred zápasom i po zápase bolo veľmi riskantné hovoriť s krajanom. Lenže aj tak som si našiel vždy príležitosť, aby som tento nepísaný zákaz obišiel."

Hulákanie do mikrofónu

Našinec má neraz čo robiť, aby sa zorientoval v spleti špecifík ruského hokeja a spôsobe hrania či trénovania. V tejto súvislosti J. Štefanka vytiahol kuriozitu, ktorá ho najprv pobavila, ale potom i znechutila. "Náš tréner sa hral na speváka. Na tréningu si zobral mikrofón a na plné pecky doň reval. Hulákal ako nepríčetný, kričal na nás. Sprvoti som sa z toho smial, ale potom ma to otravovalo."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Tréner bez odvahy, hovoril iba poza chrbát