Po rekordoch cválajúcej koruny, ktorá je už skoro na polceste od 36 Sk/euro k tridsaťpätke, oznámil Úrad práce historický pokles nezamestnanosti na 9,2 percenta. Nasledovala najnižšia medziročná inflácia 3,7 percenta, aby vo štvrtok zázračný týždeň vyvrcholil údajom, ktorý nielenže je nečakaný, ale senzačný medziročný rast hrubého domáceho produktu o 9,8 percenta.
Odhad je síce iba signalizačný, keďže však štatistici hovoria, že na konečnej cifre sa už veľa nezmení, znamená to, že ak vynecháme nejaké povojnové roky, keď sa obnovovala spustošená krajina, na Slovensku ešte nikdy nerástla tak rýchlo súhrnná produkcia tovarov a služieb (to je zjednodušená definícia HDP), ako medzi tretím štvrťrokom 2005 a 2006. Isteže, je to iba jeden kvartál, predchádzajúce dva boli o tri percentá slabšie (6,7) a za celý rok 2005 bol rast šesťpercentný, ale už sa objavujú prognózy, že sa udrží na tejto úrovni, či dokonca ešte zvýši. Fakt je ten, že dve automobilky, ktoré sú vraj najmä zodpovedné za tento boom, produkciu ešte iba spúšťajú.
Dlhodobý rast na úrovni 10 percent môže Slovensko vystreliť k nebývalo rýchlemu doháňaniu nielen o čosi vyspelejších susedov, ale najmä starých členov únie, o čom sa neustále sníva. Nie pre informáciu, ale pre zaujímavosť pripomeňme, že Mikloš v kampani spočítal, že "ak by Slovensko stále dosahovalo rast ako v druhom polroku 2006, teda vyše 7 percent, tak úroveň priemeru krajín EÚ dobehneme za 15 rokov". Autor tohto textu vtedy napísal, že skôr propaganda ako informácia je to preto, lebo externých činiteľov, ktoré vplývajú na ekonomiku (napr. ceny ropy) je toľko, že prognózovať nejakú stíhaciu jazdu, či rastové trendy cez horizonty dlhšie ako strednodobé, je číra futurológia. Na tejto poznámke niet čo meniť, to však bolo 7 percent a nikto, ale nikto nepočítal, že sa dá ešte takto vyskočiť (viď nižšie poznámku k analytikom). Skepsy nikdy nie je dosť, ale desať nie je sedem, všakáno...
Témou kedysi bolo aj to, že vplyv reforiem, ktoré bývalá vláda rozbehla, na rast HDP sa trochu preháňa. Podobne (6 až 7 percent) rástlo i Česko a len o niečo menej Poľsko a Maďarsko, takže sa zdalo, že najviac váži regionálny efekt nižšieho štartovného základu tzv. vynárajúcich sa ekonomík. Po tejto desiatke vyzerá byť bonus reformných krokov už skoro nepriestreľný. Iné vysvetlenie na takýto odskok totiž jednoducho neexistuje. Automobilky majú aj v Česku, Poľsku a Maďarsku, všakáno, a aj stále viac investícií na hlavu. Súčasné Maďarsko, ktoré práve beží v ústrety minimálne dvom či trom rokom klesajúceho rastu (pád na 2,7 či tak nejako priznáva sama vláda, v skutočnosti to zrejme bude aj horšie), je pritom odstrašujúci príklad nielen rozhadzovania nad možnosti, ale práveže aj odkladaných reforiem. Keby ich mali za sebou, vystačili by aj s reštrikciami. Naopak, pobaltské štáty, ktoré jediné hospodária dlhodobo rozumne, dokonca občas aj s prebytkami, a ťažisko reforiem realizovali už v deväťdesiatych rokoch, rastú na úrovni okolo 10 percent trvalo.
Napokon pár viet, ktoré niet priestoru rozviesť. Určite sa bude zase ozývať, že HDP, nezamestnanosť, inflácia, koruna sú jedna vec a životná úroveň druhá, a z čísiel sa nenajeme. Každého, kto vás s tým osloví, pokojne pošlite k najbližšiemu zverolekárovi. To, čo privádza laika až k euforickému sebavedomiu, je makroekonomická prognóza ako disciplína. Môžete sa pozrieť do všetkých analýz na svete, od EK, cez OECD až po NBS, či - s odpustením - SAV, deväť celých osem nenájdete ani v poznámkach pod čiarou, ani v šifrovanej podobe. Všetky odhady sú v rozmedzí 5 a pol až sedem percent. Ficova vláda tipuje v rozpočte 2007 päť percent. Svätá sprostota. Keby bookmakeri v stávkových kanceláriách vypisovali kurzy s takou kompetenciou, prehrali by už dávno gate aj manželky.
Nakoniec, ale vôbec nie v poslednom rade, len aby sme sa až tak netešili: Indikátor HDP je iste nesmierne dôležitý, keďže nič lepšieho na meranie HRUBÉHO rastu hospodárstva ozaj nie je. Liberálni ekonómovia ale už dlho upozorňujú na pochybnosť merania a tvrdia, že význam HDP sa veľmi preceňuje. Súvislosť so životnou úrovňou isteže má, ale na príklade Mečiarovej tretej vlády, za ktorej tiež bolo asi dvakrát 7 percent a pritom nezamestnanosť rástla a úroky boli 25 percent, je zreteľne vidieť, že HDP môže aj zavádzať. To nie je náš súčasný prípad, samozrejme, len upozornenie, že vnútri bombastického čísla môžu byť skryté aj rôzne "umelé" nafukovače, v konečnom dôsledku škodlivé.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
