Narodila sa ako chlapec. I jej kamaráti a známi ju takto poznali. Je transsexuálom. Jej meno je Lenka.
Pristúpila si na tento rozhovor. Prečo?
- Na Slovensku panuje obrovská nevedomosť. Ľudia nevedia, čo transsexualita je.
Čo je teda transsexualita?
- Transsexualita, z odborného hľadiska, je diagnóza, keď sa človek duševne cíti príslušníkom opačného pohlavia. Je radená medzi psychické poruchy, hoci osobne by som to tam neradila. Totižto všetko (telo aj psychika) sa vyvinie normálne, ale problém je, že psychické pohlavie je vyvinuté opačne ako pohlavie fyzické. Je to akoby si chcel počítaču nainštalovať program, ktorý nie je s daným počítačom kompatibilný. Oba prvky sú úplne v poriadku, ale program jednoducho nevieš spustiť.
V akom období si si začala uvedomovať, že sa deje niečo s tebou? Aký bol ten pocit, uvedomovať si, že nie si muž, ale si žena?
- Vývijalo sa to veľmi dlho a postupne. Už moje prvé spomienky smerujú k tomu, že ma lákalo dievčenské oblečenie a dievčenské veci. Približne v štrnástich rokoch som sa začala tak i obliekať. Postupne som prišla na to, že dôvodom nie je to, aby som tak vyzerala, ale že sa cítim byť ženou.
Kedy si si to naplno uvedomila?
- Pred rokom a pol.
Priblžne pred desiatimi rokmi si mala vážny úraz. Mohlo to byť spôsobené aj tým?
- Lekári to nevedia potvrdiť, ale ani vylúčiť. Osobne však cítim, že to nie je spôsobené daným úrazom. Už pred ním som to tak cítila.
Ako to zobrala tvoja rodina, keď si im to oznámila?
- Zatiaľ s tým nikto nemal priamy problém. Nevidím však do ich duše, takže neviem, čo si niektorí z nich myslia, keď s nimi nie som. Moja rodina ma v tom dosť podporila. Neviem si totiť predstaviť ani odchod z domu ani zotrvanie v "mužskej" roli.
Ako to zobrali tvoji kamaráti a známi?
- Zobrali to vcelku dobre. S niektorými sa stretávam častejšie. Zo začiatku som mala veľkú trému, ale keď som to hovorila už desiaty krát, tak to bolo jednoduché (úsmev). Chcem sa im veľmi pekne poďakovať za ich pomoc a podporu.
Vo všeobecnosti akých ohlasov bolo viac?
- Bolo viac pozitívnych ohlasov ako negatívnych. Najmä od ľudí ktorých poznám. Najväčší problém, ktorý som mala a mám, bol v legislatíve a v prístupe lekárov.
Liečiš sa v Čechách. Prečo?
- Prvým problémom je, že na Slovensku nie je dotiahnutá legislatíva a zo strany ľudí, ktorí by to mohli a mali riešiť, nie je ani snaha. Operácie sa na Slovensku nevykonávajú, pretože nie je zriadená komisia ktorá by o nich rozhodovala. Druhým problémom je, že Slovensko je viac konzervatívnou krajinou ako Česko. V Košiciach bol ďalší problém ten, že som nenašla lekárku s prístupom, ktorý by mi vyhovoval. V Prahe som takúto lekárku našla.
Ako u teba prebehla diagnostika?
- Najprv som šla na vstupné vyšetrenie k psychológovi a následne k sexuológovi. Už na druhom sedení u sexuologičky som ju mala diagnostikovanú. Predpísala mi lieky, ktoré pravidelne užívam. Je to, ako keby, na skúšku. Ak mi daná rola nebude vyhovovať, lieky sa vysadia. Hormóny sa zväčšej časti vrátia naspäť, a človek potom vyzerá tak ako predtým.
Koľko ťa to stojí?
- Cena u lekárky je zhruba rovnaká ako tu na Slovensku s tým, že si to platím všetko sama. Lieky ma mesačne stoja 1500 Sk. K tomu treba ešte prirátať cestu medzi Košiacami a Prahou a ubytovanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
