deti v mladšom predškolskom veku do troch rokov. Príklad by si mali brať od krajín južnej Ameriky a štátov z karibskej oblasti, ktoré sú lídrami v poskytovaní predškolskej výchovy a vzdelávania. Uvádza sa to vo výročnej globálnej monitorovacej správe Vzdelanie pre všetkých.
V rámci 8. výročnej konferencie Medzinárodnej asociácie Krok za krokom ju dnes v Bratislave zverejnila Organizácia spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO).
Správa upozorňuje na výrazné urýchľovanie zápisov chlapcov i dievčat na základné školy a na znižovanie štátnych výdavkov na vzdelávanie. Podľa správy predškolská výchova je bežná vo väčšine štátov západnej Európy. Počet detí zapísaných do predškolských zariadení prudko poklesol v postkomunistických krajinách po rozpade Sovietskeho zväzu, ale v súčasnosti opäť rastie záujem o tieto zariadenia. V roku 1975 navštevovalo predškolské zariadenie jedno dieťa z desiatich. V roku 2004 to už bolo jedno dieťa z troch.
Riaditeľ zodpovedný za vypracovanie správy Nicholas Burnett uviedol, že programy pre deti v mladšom predškolskom veku prispievajú k vytváraniu pevných základov a vykazujú vysokú návratnosť.
Monitorovací tím zistil, že v krajinách rozvojového sveta každoročne zomiera 10 miliónov detí vo veku do päť rokov zväčša na choroby, ktorým možno predchádzať. V správe sa ďalej píše, že v krajinách subsaharskej Afriky potrebujú o 2,4 až 4 miliónov učiteľov viac, aby mohli zabezpečovať všeobecné základné vzdelávanie.
Globálna monitorovacia správa je výročnou publikáciou vypracovanou nezávislým tímom, ktorý monitoruje plnenie programu Vzdelanie pre všetkých. Ten bol prijatý v roku 2000 v senegalskom meste Dakar.
O situácii gramotnosti, resp. negramotnosti sa Slovensku oficiálne štatistiky nezisťujú. To znamená, že: "oficiálne neexistuje negramotné obyvateľstvo", povedala nám Elena Šťavovej, ktorá je vedúcou oddelenia poskytovania informácií Štatistického úradu Slovenskej republiky. Je tomu tak preto, že na Slovensku je zakotvená povinná školská dochádzka.
Pri poslednom sčítaní obyvateľstva, v roku 2001, bolo iba 15 529 osôb bez vzdelania. V prepočte na percentá je to 0,36%, čo je podľa E. Šťavovej "štatisticky bezvýznamné". Ako ďalej povedala, z nich je časť obyvateľov, ktorí skutočne nemajú vzdelanie. Sú to starší ľudia. Ďalší sú tí, ktorí nemôžu byť vzdelávaní z rôznych fyzických a psychických dôvodov a ďalšia skupina ľudí je taká, ktorá si robí "srandu" zo štatistických zisťovaní.
Autor: por
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
