Úradujúca, tzv. prvá Topolánkova, je v demisii, a druhú, ktorú by mal zostaviť na základe Klausovho poverenia tiež predseda ODS, ešte nemá ani kontúry.
Do debaty, ako nová vláda bude vyzerať a či vôbec vznikne, mal povedať rozhodujúce slovo víkendový kongres volebného víťaza, ODS. Priebeh a záverečné uznesenie, ktoré sa po vyčerpávajúcich zvadách zrodilo, však zvádzajú k zlej predtuche, že kongres sa vyjadril nielen k vláde, ale aj k budúcej tvári českej politiky dosť nešťastne.
Mirek Topolánek, výsledkovo mimoriadne úspešný líder, ktorý vyhral za sebou v šnúre sedem volieb (dvakrát senátne, regionálne, prezidentské, európske, parlamentné a komunálne), otváral dvojdňové rokovanie z dosť oslabenej pozície (!!), keďže po piatich mesiacoch odmietania paktov s expremiérom Paroubkom a jeho ČSSD pár dní pred kongresom zmäkčil vyjednávacie podmienky, keď súhlasil s neskorším termínom predčasných volieb, čo vyvolalo výrazné znechutenie časti členskej základne. Razantný ťah ODS oceňovala aj verejnosť, ktorá i napriek rozčarovaniu z dlhého bezvládia a márnych rokovaní tlačila ODS hore v prieskumoch. Ešte väčšmi ako na voľby nového vedenia sa preto čakalo na to, aký rokovací mandát Topolánek od kongresu dostane. Teda, či mu dovolí zostavovať tzv. dúhovú koalíciu (všetkých demokratických strán ČSSD, zelení, ľudovci) s politickým programom aj na dlhšie obdobie ako jeden rok, alebo mu kontakty s Paroubkom zakáže.
V tejto dileme si päťsto delegátov vybralo prvú možnosť. Čiže schválili Topolánkovi zmenu stratégie v tom, že ak sa dohodne na širšej vláde ako dvojčlenná koalícia či tzv. opozičná zmluva s ČSSD, predčasné voľby môžu byť aj v roku 2009, po českom predsedníctve EÚ, to znamená de facto iba pol roka pred riadnym termínom (jún 2010). Keďže zároveň si kongres stanovil podmienku, že takáto zostava musí plniť programové priority ODS, vypýtal si vládu politickú a nie úradnícko-odbornícku, čiže preklenovaciu. Lampáš na konci patového tunela je takéto uznesenie nesporne, keďže Paroubek sa po prehratých senátno-komunálnych voľbách zmenil na nepoznanie a už pripúšťa aj širšiu vládu, ako exkluzivitu ČSSD či už na podpore menšinového kabinetu ODS, alebo vo veľkej koalícii. Veľká otázka je, čo ústupok od zásadového postoja prinesie Česku a čo ODS.
Na predstavu, že široká vláda typu ODS-ČSSD-ľudovci-(zelení) môže realizovať reformy verejných financií, zdravotníctva či penzií, neveria ani ateisti, ani adventisti, ani baptisti, ani jehovisti, nikto. Všetky skúsenosti sveta, naposledy s paktom CDU/CSU SPD v Nemecku, ukazujú, že široké koalície sú usporiadania impotentné, ktoré nič neriešia, okrem zbytočných odkladov a vytvárania mocenských kartelov bez fungujúcej opozície. Hrozba, že Paroubek si "kúpi" nejakých poslancov, ktorej vidina napokon v hlasovaní prevážila, je pritom skôr fatamorgánou. Ten, kto by pol roku "preskočil", by sa odpísal nielen ako politik, ale aj ako človek na celý život. Šesť mesiacov hádania a podozrení, že kto by mohol byť zradca a kto je "kúpený", je iná atmosféra, než v akej konvertovali na Slovensku napr. Kolesár a Džupa.
Zmena stratégie, na ktorú kongres zavelil, vyzerá preto zle, lebo zbavuje politiku ODS akéhosi nového étosu, ktorým bolo principiálne držanie sa predvolebných záväzkov (nie s ČSSD!). Pozitívny dojem posilňoval aj dištanc od strany, nasiaknutej korupčnými praktikami a previazaním s organizovaným zločinom, o čom svedčia obrovské škandály posledných mesiacov. Keby to bola obeť nevyhnutná, lebo rýchle voľby nijako nevychádzajú, tak v poriadku, bezvládie sa nedá napínať donekonečna (hoci napr. podnikatelia či advokáti nielenže sa nesťažujú, ale sú priam spokojní bez vlády). Riziko s pokusom pre Paroubka však bolo malé, veď napokon keby prebehlíka či viac "zradcov" mal, čo by mu bránilo zostaviť vládu už skôr alebo teraz?
Topolánkov axelpausen s trojitým vrutom pripisujú znalci českých pomerov tlaku prezidenta Klausa, ktorý nikdy neprestal byť tichým priaznivcom spolupráce s ČSSD už len preto, aby rehabilitoval prašivú povesť opozičnej zmluvy, ktorú kedysi sám spískal s Milošom Zemanom. To po prvé, po druhé nesúhlasila vraj aj istá menšina poslancov ODS, ktorí, napriek rastu preferencií strany, necítia istotu miesta v ďalšom parlamente, čo by sa konštituoval predčasnými voľbami. Vyhliadka na vládu sa Česku teda priblížila, cena ale bude zrejme privysoká. Kapitál dôvery, ktorý v beznádejnom blúdení patovým labyrintom ODS paradoxne získala, sa rozpustí v kompromisoch, čo budú nutné. Napríklad o zametení trestnoprávnych káuz svojho nového partnera ČSSD - pod koberec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
