predstavenie zhora. Hoci nehrozí, že prídeme na čosi, čo sme ešte netušili, perspektíva je to ohromná.
Keby sa meno Rezeš v portfóliu neobjavilo, cirkus by bol o tri čísla menší. To si povedzme na rovinu. Čo nič neuberá z faktu, že posunúť vychytenú košickú figúru do dozornej rady čohokoľvek, nielen TP, je politický blunder prvej triedy. Netreba sa stotožniť s Dzurindom, ktorý hovorí o "návrate ekonomickej mafie z 90.-tych rokov". Nie. Stačí fakt, že Rezeš nesmel nikomu napadnúť už len preto, lebo ako emblematická postava, nazvime to neúspešného podnikania a hroznej privatizácie Mečiarovej éry, je symbolom. To nie je o vine či nevine, ale o úcte k istým konvenciám a citom. (V Rusku o desať rokov možno rehabilitujú Chodorkovského. Ale ani tam sa azda nestane, aby ho posadili do Gazpromu. Neexistuje v Česku politická strana, ktorá by do akejkoľvek funkcie nominovala napr. exriaditeľa KB Salzmanna, za ktorého "vlády" sa z banky "vyparilo" okolo 200 miliárd. Rozumiete?)
Žiadať od Vladimíra Mečiara, aby toto nielen pochopil, ale ešte aj vstrebal ako princíp, sa nedá. Ak on ešte niečo sleduje v politike, mimo veľmi prízemných cieľov, tak je to rozhrešenie či legitimizácia obdobia, navždy spojeného s jeho menom. Rezeš nie ako osoba, ale ako POJEM, je však v tomto cirkuse len hmla, ktorá zacláňa, aby sme videli čosi systémové a podstatnejšie: Tzv. politické nominácie sa typologicky nijako nelíšia. Napojenie na väčší či menší biznis, od ktorého vedú či viedli peňazovody k spriateleným stranám a hnutiam, je genetický znak nominácií u Ficovej i bývalej Dzurindovej koalície. Áno, u súčasnej je to výraznejšie, keďže z podstaty minulosti ľudí, ktorí zhluk Smer-SNS-HZDS tvoria, vyplýva neschopnosť porozumieť, že musí existovať akési diskrétne pásmo (ako v banke pri prepážke), ktoré je v civilizovanom prostredí medzi ekonomikou a politikou povinné. Neberie sa zväčša vážne (aj v banke čiaru prekročíme), dôležité je však zdanie. Principiálny rozdiel medzi dnešnými a bývalými vládcami v tomto ale nie je. A nie je to ani špecifikum slovenské: Polovica dôvodov, ktoré robia politiku takou atraktívnou, že sa do nej ryje toľko ľudí, leží v štátnych a verejných podnikoch, z ktorých sa od nepamäti prelievajú peniaze do súkromných i straníckych vrecák. Vymenovať iba najväčšie škandály tohto typu z najzavedejších demokracií sveta by chcelo tri komentáre tohto rozsahu. Ak Mečiar teraz reanimoval Rezeša, znamená to iba toľko, že on nič predstierať nepotrebuje.
Metanie bleskov, rinúce sa z úst politikov, je preto pokrytectvo rovnakého čísla, akým sú nominácie v Transpetrole provokácia. Robert Fico navyše nehorázne klame. Aj ekonomický program Smeru je dôveryhodnejši ako interpretácia, že o Rezešovi nebol informovaný a všetko sa dozvedel až včera. Je možné, že Mečiar nemusí hovoriť pravdu, keď tvrdí, že "som prekvapený, že je prekvapený, lebo to išlo cez neho" (akože Fica, P.S.). Ale to, že Jahnátek Ficovi nič nepovedal a Rezeša menoval na vlastnú zodpovednosť, možné jednoducho nie je. Alebo si niekto myslí, že áno? Ficov odpútavací manéver je slabý, ale systém je dôležitejší: Ak sa Mečiar čuduje, že prečo ten krik, keď dáva do funkcie "kvalifikovaného a vzdelaného odborníka, ktorý má skúsenosti aj bankové (...)", tak len nastavuje zrkadlo tým všetkým 23-ročným učiteľkám a podobne, čo chrlí do teplární, múzeí, galérií a inde Ficova strana. Na akom základe sa tento premiér rozčuľuje? Ak jeho karikatúry áno, prečo nie akurát Július Rezeš?
Ešte väčší gýč na stenu maľuje v tejto kauze Dzurinda. Jeho výkriky o "symboloch tunelovania" a "ekonomickej mafii" (a pod.), ktorými vyjadroval svoje nesmierne pobúrenie, majú základnú, ale obrovskú trhlinu v tom, že keby bolo po jeho politickej vôli, neasistoval by iba Rezešovi v dozornej, ale samotnému Mečiarovi na koaličnej rade. Ako sa môže morálne pohoršovať nad Rezešom ten, kto by išiel do koalície s Mečiarom? Kto môže brať vážne výzvu, aby Fico odvolal Jahnátka, alebo odstúpil sám, od toho istého človeka, ktorý nemá zábrany vtiahnuť k moci celé HZDS? Nie je nemorálne a pokrytecké volať, že najlepšia vláda pre Slovensko by bola SDKÚ a HZDS. Naozaj nie argumenty ležia na zemi. Absurdné je volať po koalícii s HZDS a zároveň predstierať morálne šoky z jej prirodzených dôsledkov.
Tento text nechytil záver koaličnej rady. Ak Fico chce držať líniu, ktorú nasadil dištancom od Rezeša, nie je celkom vylúčené, že sa pohne politická realita.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
