babylónsky Gilgameš, túžiaci po nesmrteľnosti, ale zomrieť sa mu nechcelo, takže pri smrti a po smrti všeličo vystrájal. Za to, že videl najvyššieho boha Dia, ako uniesol dcéru riečneho boha a že o tom nemlčal, Dios prikázal čiernemu bohovi smrti Thanatosovi, aby ukončil Sísyfov život. Sísyfos boha smrti spútal a zavrel ho do železného suda. To malo ďalekosiahle následky. Jednak v tom, že ľudia na celom svete prestali zomierať a jednak v tom, že ľudia sa prestali báť bohov a preto im neprinášali ani obete. Tým sa začali rúcať základy poriadku, na ktorých stála existencia bohov. Preto Zaus zoslal na zem boha vojny Aresa, aby boha smrti Thanata vyslobodil zo suda. Thanatos uchvátil Sísyfovi dušu a hneď ju odniesol do podsvetia.
Svoju prefíkanosť uplatnil aj pri svojej smrti, ktorú predvídal ako trest boha Dia. Preto ešte počas Thanatovho uväznenia v sude nakázal svojej manželke Merope - dcére Titana Atlanta, aby v prípade, že zomrie, nepriniesla bohom žiadnu obeť. Na ňu čakal aj boh podsvetia Hádes a jeho manželka Persefona, no nedočkali sa darov, ktoré boli predpísané. Kvôli tomu dali Sísyfa zavolať a ten im sľúbil, že uvedie veci do poriadku, ale pod podmienkou, že ho na chvíľu pustia z podsvetia, aby to mohol osobne prikázať svojej manželke a napomenúť ju za znevažovanie bohov. Hádes Sísyfovi uveril a pustil ho, no ten sa späť z Korintu nevrátil. Znovu poslal za ním Hádes boha smrti Thanata. Vyčkal, kým Sísyfos po hostine a pití vína zaspí, vytrhol mu dušu a odniesol do podsvetia, odkiaľ sa už von nedostal.
Zeus ako výstrahu pre všetkých ľudí, ktorí by nasledovali Sísyfov príklad a ktorí by zapochybovali o vševedúcnosti a autorite bohov, uložil Sísyfovi trest: naveky musí váľať balvan na vysoký kopec, pred vrcholom ktorého sa mu balvan vždy vyšmykne z rúk a skotúľa sa pod kopec. Celú prácu musí ustavične začínať znova. Nepomohla pri nej žiadna chytrosť, ktorou bol Sísyfos povestný. Je to ťažká, bezúčelná drina. Dodnes je táto Sísyfova práca príslovečná a bolo by dobré, keby sme ju poznali iba z tejto gréckej báje.
Sísyfos napriek svojej popularite v gréckej mytológii nebol tak často zobrazovaný umelcami. Dve jeho sochy sú v Delfskom múzeu a z antického obdobia okolo r. 420 pred n. l. je iba jedna maľba na váze. Jeho trest namaľoval až Tizian v rokoch 1499 - 1500 a u nás Antonín Procházka v roku 1944. Najstaršia písomná zmienka o Sísyfovi je v Homérovej Odyssei, na divadelnú scénu ho uviedli Aischylos a Euripides v hre Sísyfos aj Kristiás v satyrskej dráme z ktorej sa zachovali iba zlomky. Albert Camus napísal Mýtus o Sísyfovi (v r. 1942), Robert Merl satirickú tragédiu Sísyfos a smrť (1951) a v roku 1957 vznikol Biomdahlov balet Sísyfos.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
