nominácie Júliusa Rezeša", a dvakrát aj požiadavku voči HZDS, "aby bol stiahnutý". Vladimír Mečiar takisto dvakrát pripomenul, že za Rezeša "HZDS preberá plnú politickú zodpovednosť". To nám odľahlo...
Broadway či Hollywood - lepšie sa to nazvať nedá. Fico s Mečiarom zahrali komédiu, ktorá je priehľadná, posúva však politickú realitu. Aspoň v priestore, ktorý je viditeľný voľným okom. O tom, či premiérovi sa Rezeš nepozdával veľmi, alebo len trochu, sa môžeme dohadovať. Je jedno, či medzi Ficom a predsedom HZDS prebehla skutočná konfrontácia za kulisami, alebo to bola inscenácia od začiatku v tom zmysle, že Fico v koncovke, keď už sa nedalo inak, zahral svoj part. Výsledok, ktorý sa zvečnil po koaličnej rade, však znamená, že strany vládneho spolku pôsobia suverénne v personálnych otázkach. A niečo také, ako právo veta, neexistuje.
Absolútna autonómia v kádrových veciach však nejestvuje v žiadnej koalícii na svete. Vládnutie a jeho výsledky je zodpovednosť spoločná napriek faktu, že strany si dosadzujú vlastných ľudí podľa vlastných predstáv a možností. Hranice ale musia byť nastavené, čo sa aj všade rešpektuje, a to v akomsi nepísanom pravidle, ktorým je právo partnerov vyjadriť sa k mimoriadne kontraverzným nomináciám. Tak tomu bolo aj v Dzurindových koalíciách, keď premiér, resp. ostatní partneri, napr. odmietli generála Tuchyňu ako nástupcu po Kanisovi. Na nižších poschodiach by sa príkladov dalo nájsť more. To, že HZDS "preberá zodpovednosť" za Rezeša, je od Mečiara pekné, existuje však aj mantinel, za ktorým je to iba prázdna fráza. Účet totiž predkladajú voliči vo voľbách. A tí nemusia rozlišovať, kto za koho v koalícii kope. Preto je model, ktorý sa v stredu narodil (teda pred verejnosťou), výsostne neštandardný. Precedens Júliusa Rezeša znamená, že nabudúce môže Mečiar posunúť do nejakej funkcie napr. aj Ivana Lexu. To, že sa koaličná zodpovednosť za výkon moci až tak dôsledne separovala od zodpovednosti straníckej, že proti nomináciám partnerov neexistuje odvolanie či obrana, je trhlina, ktorý sa otvára celej armáde existencií s nulovým či mínusovým odborným a etickým zázemím, aby vplávali do štátneho sektoru. Ak sa pozrieme na charakter nominácií, ktoré sa už realizovali v rôznych teplárňach a inde, alebo na zoznamy typu banskobystrickej "tristovky", tak sa natíska podozrenie, že to bol aj účel. Otázka, že prečo premiér nevyjednával s Mečiarom, ak sa mu nominácia nepáčila, je tiež dobrá, ale pre psychológa. Zrejme preto, lebo si nechcel pripustiť, že by dvaja menší začali kibicovať a licitovať s jeho personálnymi návrhmi.
Fico sa možno Rezešovi bránil. Možno - skôr nie. Keby aj áno, Mečiar dobre odhadol, že ak by aj šiel na hranu noža, silnejší je ten, kto má menej čo stratiť. V dnešnej situácii je to paradoxne HZDS, keďže je jasné, kto by roztržkou prišiel o viac moci, percent i politických ašpirácií. Ak neklame, čo je u Mečiara obtiažne predpokladať, ale výnimočne skúsiť môžeme, tak bol dokonca natoľko ohľaduplný, že návrh na Rezeša vraj poslal na Ficov sekretariát osobitne. Tým akoby dal znamenie, že je ochotný debatovať. Premiér neprejavil záujem a i preto je komédia, ktorú rozohral po návrate zo zahraničia, naozaj pod úroveň. Minimálne tri na sebe nezávislé zdroje uvádzajú, že Fico schvaľuje všetky nominácie do štátnych podnikov i vyšších úradov osobne. O predstave, že by Jahnátek obsadil Transpetrol bez jeho vedomia, sme si už povedali niečo včera. Pointa je práve v tom, že otvoriť kauzu Fico nechcel skôr, než ho minister hospodárstva menoval. Potom by totiž nijako nevyargumentoval, prečo dekrét pre Rezeša Jahnátkovi jednoducho nezakázal.
Divadlo, ktoré zahrali, nie je o pobúrenej Ficovej duši, ale o jeho uväznení v osídlach verejnej mienky. Predviedol, ako otrocky visí na stĺpčekoch a grafoch preferencií, merajúcich koeficienty dôvery a obľúbenosti. Tak veľmi chcel Fico ukázať, ako s Rezešom nesúhlasí, až urobil striptíz. Od tejto chvíle máme i kompas, že aj najzúrivejšie sa tváriace konflikty v tejto koalícii budú mať zmierlivé rozuzlenie, keďže niet hraníc, za ktorými by už bol nejaký krok nestráviteľný do tej miery, že by niekto nastolil ultimátum - buď toto, alebo koniec. Celá trojka napreduje ďalej s vedomím, že čokoľvek si dovolia, partneri by mali prehltnúť všetko. Alebo nie? Ak pri tom odpore a pobúrení, čo manifestoval Fico, niet pre najsilnejšieho inej voľby, len strpieť Rezeša, tak ako asi musí vyzerať kreácia, po ktorej povie, že buď - alebo?? Zvolá tlačovú konferenciu, postaví sa pred kameru a hodí šabľu do záchoda?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
