uctili pamiatku piatich príslušníkov vtedajšieho Zboru nápravnej výchovy SR, ktorí pred 15 rokmi zomreli pri výkone svojho povolania. Brutálne ich zavraždila skupina siedmich odsúdených, ktorá sa 23. novembra 1991 pokúsila o útek z leopoldovskej väznice.
Podľa slov generálneho riaditeľa ZVJS Ota Lobodáša leopoldovská tragédia bola impulzom na prehodnotenie bezpečnosti vo väzenských zariadeniach. "Dnes máme oveľa kvalifikovanejší a pripravenejší personál, po stránke bezpečnosti sme prehodnotili každú objektovú sústavu ústavu na výkon väzby alebo na výkon trestu odňatia slobody," uviedol.
Leopoldovská tragédia sa začala približne o devätnástej hodine. Väzni Tibor Polgári, Miloš Uriga, Ondrej Havran, Bartolomej Batoš, Dalibor Bajger, Václav Fedák a Vladimír Duda pripravovali plán na útek od októbra. Pri útoku použili vlastnoručne vyrobené nože. Postupne zavraždili Františka Slobodu, Milana Černého, Milana Galbavého, Igora Jošta a Mariána Zennera. Podľa informácie riaditeľa Ústavu na výkon trestu v Leopoldove Petra Kolenu sa skupina vrátila aj po ďalších spoluväzňov, jeden z nich sa však postavil na odpor, preto ho postrelili. "Ostatní väzni sa k vzbúrencom nepridali a neutiekli, hoci mohli," uviedol Kolena. Utečenci vyzbrojení samopalmi sa dali na útek. Počas neho ukradli niekoľko áut, nakoniec však omylom nasadli na vlak, ktorý ich opäť odviezol do Leopoldova. Polícia ich chytila deň po útoku v stohu neďaleko poľnohospodárskeho družstva.
Súd odsúdil Polgáriho, Urigu a Havrana na doživotie. Havran sa niekoľko dní po vynesení rozsudku v cele obesil. Podľa slov Kolenu si ani jeden z ostatných dvoch neodpykáva doživotný trest v Leopoldove.
Autor: R
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
