poslanci Smeru na čele s Darinou Gabániovou. V minulom volebnom období sa tento zákon neúspešne pokúsila presadiť vtedajšia opozícia.
Zákon by ľuďom, ktorí v roku 1968 kritizovali vstup sovietskych vojsk, a preto prišli neskôr o zamestnanie, priznal odškodné vo výške 90-tisíc korún a ich prípadným pozostalým 45-tisíc korún. Išlo by aj o niekdajších členov komunistickej strany, ktorých po roku 1968 postihla normalizácia.
Na zoznamoch je vyše 300 ľudí, medzi nimi aj predseda HZDS Vladimír Mečiar, poslanec SMK Miklós Duray alebo bývalý námestník ministra vnútra Viliam Ciklamini, ktorý bol rozviedčikom ŠtB a podozrievali ho z manipulácie so spismi ŠtB po novembri 1989.
Poslanec KDH František Mikloško s takýmto odškodnením nesúhlasí. "Naša filozofia odškodňovania od roku 1989 bola, aby to boli ľudia, ktorí boli fyzicky izolovaní - väzenie, nútené práce," hovorí. Prípadným odškodnením ľudí z tzv. čiernej listiny z čias normalizácie sa podľa neho otvára úplne nový rozmer. "Veď toto nie sú jediní, ktorí nemohli pre svoje postoje zastávať určité miesta. Kto nebol členom komunistickej strany, nemohol to robiť vôbec," hovorí. "Najprv odškodnime všetkých, ktorí neboli komunisti," dodal.
Ak parlament návrh Smeru schváli, pôjde podľa Mikloška o "renesanciu komunizmu". Tí, čo boli komunisti "cez médium Roberta Fica Smer a cez to veľké víťazstvo ožili a majú pocit, že je ich doba", mieni.
Jedna z predkladateľov zákona Darina Gabániová (Smer) Mikloškovi oponuje - jeho argumenty sú podľa nej len "populistická výčitka". Spomínaní ľudia si podľa nej odškodnenie zaslúžia. Gabániová chce zákon predložiť na najbližšej schôdzi parlamentu v roku 2007. Hovorí, že všetci, čo mali byť odškodnení, už boli, len títo nie. "My masa sme sa nechali viesť, tak ako sa masy nechávajú viesť historickými udalosťami," dodala.
Vladimír Mečiar podľa Gabániovej o odškodnenie nepožiada. Povedala to na otázku, či si myslí, že Mečiar potrebuje odškodnenie. "Povedala som mu, že on si to môže dovoliť," poznamenala.
Podľa historika Dušana Kováča si ľudia z tzv. čiernej listiny odškodnenie zaslúžia. "Oni boli v čase normalizácie postihnutí, nemohli vykonávať svoje zamestnanie, publikovať. Nie všetci boli komunisti. Treba každú žiadosť posudzovať individuálne," hovorí.
Zoznam mien - tzv. čiernu listinu - vytvorilo predsedníctvo ústredného výboru KSČ vo februári 1970. Išlo o mená „nositeľov oportunizmu a protistraníckych aktivít". V januári 1971 k tomu komunisti prijali prísne tajnú smernicu a schválili aj prvý základný zoznam „predstaviteľov protisocialistických a protisovietskych kampaní a akcií".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
