Dzurinda. Nevedno, či stihli aj viac, napríklad chlieb a soľ, alebo dohodnúť nejaký biznis, lebo o hodinu neskôr už v Prešove vykladali, že "Jozef Polačko má všetky predpoklady, aby bol dobrým primátorom". (Expremiér už zabudol, ako ho chcel "vyťahať za uši" za trojmiliónové auto na krajskom úrade.)
Povinná jazda týchto dvoch i iných lídrov päť dní pred voľbami je peknou ilustráciou formalizmu, v akom sa vedú komunálne kampane. Dnes už hovoria to isté v Banskej Bystrici i Źiline, len miesto Knapíka a Polačka dosadia iné mená, ktoré im lokálni funkcionári napíšu na papierik, aby nič nepoplietli... Z kolečka vypustia len Nitru, kde KDH ide v koalícii so Smerom a SNS. A SDKÚ bohvie s kým. Zrejme HZDS. Frázy duté od prázdnoty, panely hesiel voľne zameniteľné v ktoromkoľvek meste (i dedine) nie sú špecialitou kandidujúcej pravice, ale vidieť "na hromádke" Mečiara s Ficom a Martinákovou, ako v sobotu, bolo predsa len zábavnejšie.
Kampaňové stratégie sú pritom také amatérske, až zastavuje dych. Keby Farkašovský a jeho štáb mali základný politický inštinkt, nikdy v živote by nedotiahli do "infinity" Mečiara, lebo každý elév tzv. marketingovej komunikácie vám povie, že tento politik špeciálne v Košiciach viac hlasov odoženie ako pritiahne. V Prešove by ho mohli ukazovať, azda, s neutrálnym výsledkom. Ale v Košiciach? Na Slovensku sa nerobí veda ani z vedy, tak prečo z politiky, všakáno... V Maďarsku pred komunálkami socialistickí i "fideszácki" kandidáti bežne odriekali účasť straníckych lídrov na svojich mítingoch, keďže Orbán i Gyurcsány majú zarytých odporcov približne toľko čo fanúšikov. Alebo skôr viac. Mečiar má v KE odporcov asi desaťkrát toľko ako priaznivcov. Koho to zaujíma?
Fakt je ten, že ani Knapík zrejme nekonal múdro, keď prijal výpomoc Hrušovského s Dzurindom. Nejde len o negatívne preferencie, ktoré prevažujú u oboch, ale najmä o pocit, ktorý je najrozšírenejší práve v Košiciach, že bratislavskí lídri sa starajú o "vidiek" len pred voľbami a inak len o svoje strany a o seba. Keby v týchto spanilých jazdách po krajine bol akýsi náznak záujmu či entuziazmu či človečiny, tak nech. Chlad a prefabrikáty, z ktorých komponujú svoje odkazy, však len utvrdzujú obraz, že odcudzená nie je politika od občana, ale aj sama od seba. Regionálne bábky kandidujú a oni z výšky blahosklonne posväcujú. Tzv. nezávislí, ktorí sa aj v Košiciach premnožili ako hlodavce, správne vycítili, že najúdernejšia kampaň je klásť dôraz na závislosť straníckych kandidátov na Bratislave. Názor, že moc je centralizovaná v Blave a peniaze nechodia na východ ani omylom, síce vyvracal podpredseda SDKÚ Milan Hort (ako inak, v súvislosti s kampaňou, ktorú robí Fico) vysvetlením, ako dane po reforme verejnej správy cirkulujú. Povery ale majú tuhý koreň už len preto, lebo samotní lokálni politici, aby obhajovali vlastnú nemohúcnosť, mýty priživujú. Najlepší vinník je vždy ten, kto je najďalej a je dostatočne viditeľný, ak na neho ukážeme prstom. Fiškálne je však mesto skutočne suverénne a to, že peňazí nie je nikdy dosť, resp. nie toľko, koľko si predstavujeme, platí všade na svete s výnimkou Kuvajtu.
Vec je však podstatne zložitejšia, ako to vyznelo z rečí politikov. Autor týchto riadkov sa už dlho hnevá na Dzurindu, že z obľúbeného výrazu "boľševik", "boľševický" a pod. urobil inflačnú menu. V Košiciach, spolu s Hortom, vyhlásili za "boľševický" spôsob, akým vraj Fico láka v kampani voličov na vládne peniaze, ku ktorým budú mať primátori a starostovia zo Smeru údajne bližšie. No "boľševické" by to bolo práve vtedy, keby premiér a ministri naozaj rozdeľovali daňové príjmy do regiónov podľa ľubovôle. Keďže to Dzurinda s Hortom sami vyvrátili, je to len populizmus. Tento výraz sa však už Dzurindovi zunoval, v parlamentnej kampani nebodoval. Preto "boľševizácia", "boľševizmus". Je len vec Košičanov, komu naletia. Či Ficovi, ktorý sľubuje ako vždy, alebo expremiérovi, ktorý zamlčiava, že vláda, samozrejme, niečo aj ovplyvňuje. Konkrétne európske peniaze, ktorých distribúcia cez tzv. operačné programy ministerstiev sa rysuje ako skutočne najväčší biznis od znárodnenia v päťdesiatych rokoch. Takže celkom naverímboha sa Fico nevyhráža. Problém, bohužiaľ, je, že takýto "boľševizmus" pestujú politické garnitúry všade. V Košiciach zrejme vyhrá Knapík. Treba ale dobre pozorovať župana Trebuľu, ako mu bude časom kysnúť výraz tváre a zhoršovať sa budú jeho vzťahy s Ficom. Pri naozaj veľkých biznisoch majú totiž prednosť ešte onakvejšie kritériá, než stranícka príbuznosť...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
