ponemčili. V roku 1249 sa z bývalej osady vytvorila dedinka, ktorá mala svoju samostatnosť, ale nepriamo ostala závislá od hradného panstva. Dodnes sa tam zachovala Podzámková ulica, ktorá smeruje zo železničnej stanice na námestie a bola súčasťou hradu.
V 13. storočí sa mesto stalo členom grófstva 24 spišských miest a bolo sídlom zhromaždenia spišského zemianstva. Mestské výsady mu potvrdil v r. 1271 kráľ Štefan V., potom Karol Róbert v r. 1324, Ľudovít I. v r. 1344, Žigmund v r. 1412, Ladislav V. v r. 1450, Ferdinand III. v r. 1655 a Mária Terézia v r. 1772.
Prvý názov usadlosti bol Villa Saxonum de Suburbic, v roku 1786 Podhradze a v roku 1920 sa ustálil v podobe Spišské Podhradie. Po stáročia to bolo mestečko remeselníkov a poľnohospodárov s obmedzenými právami. V jeho blízkosti sa vyvíjala Spišská Kapitula, ktorá v roku 1949 administratívne bola pričlenená pod Podhradie. Prvý mestský farár sa tam spomína v roku 1268 a richtár v roku 1321 a v tomto roku nadobudlo štatút mesta. V 14. stor. vznikol v mestečku špitál.
Spišské Podhradie sa stalo súčasťou zálohovania 16 spišských miest poľskému kráľovi Vladislavovi v roku 1412. Zálohoval ich uhorský kráľ Žigmund a záloha sa pretiahla na 360 rokov, do roku 1772. Spravoval ju starosta so sídlom v Starej Ľubovni.
V roku 1456 Ladislav V. udelil mestu právo týždenných trhov, čo podnietilo obyvateľov k vzniku remeselníckych cechov. V r. 1385 vznikol cech súkenníkov a farbiarov a v r. 1538 cech obuvníkov a ďalšie. Obuvníctvo malo v meste silné zázemie ešte aj v čase prvej ČSP. Mestskými výsadami mesto nadobudlo významnejšie politické a hospodárske postavenie.
Poloha pod hradom prinášala mestu výhody, ale aj nevýhody. Spišský hrad bol obranný a často dobýjaný. Pri tom utrpelo veľké škody aj mestečko. Preto miestne obyvateľstvo nemalo dobrý vzťah k hradnému panstvu. V prvých storočiach hrad patril kráľovi a bol sídlom Spišskej stolice až do 16. storočia, potom sa premiestnilo do Levoče, kde v r. 1805 - 1830 postavili stoličný dom. V r. 1465 hrad M. Korvín daroval J. Zápoľskému, od roku 1531 ho vlastnili Turzovci a od roku 1636 až do roku 1945 patril Čákyovcom.
V druhej polovici 15. storočia v meste ovplyvňovali bratríci, ktorým patril aj Spišský hrad. Rušnejšie časy pre mesto znamenali reformačné a protireformačné ťaženie. Obidva prúdy sa tam často striedali a mesto sa nevyhlo ani vojenským akciám. V r. 1614 sa v meste konala evanjelická cirkevná synoda a v r. 1671 v procese rekatolizácie vyšetrovacia komisia vyhnala z mesta kazateľov a ostatných evanjelických duchovných zo všetkých zálohovaných spišských miest.
Obyvatelia mesta sa zapojili do cholerového povstania v r. 1831 a do procesu revolučných dní merôsmych rokov 19. stor. Mesta sa dotýkala známa bitka cisárskeho vojska s maďarskými honvédmi, 5. februára 1849 na Branisku. padlí v tomto boji boli pochovaní v spoločnom hrobe na cintoríne v Podhradí. V roku 1907 na tomto mieste bol postavený pamätník podľa návrhu sochára A. Strobla.
V 18. stor. sa občania mesta zaoberali remeslami, pálením pálenky, varením piva, domácou výrobou plátna a v poľnohospodárstvom. V r. 1894 bola postavená železničná trať zo Spišských Vlách do Podhradia. V druhej polovici 19. stor. sa stalo sídlom slúžnovského okresu a zriadil sa tam okresný súd, ktorý existoval až do roku 1949. Na pomoc rozvoju podnikateľských aktivít vytvoril sa v meste juhospišský úverový ústav.
Pracovné príležitosti koncom 19. a v priebehu 20. stor. poskytovali len menšie závody - parný plyn, píly, kameňolom na ťažbu travertínu, tehelňa na elektrické zváranie a drobné remeslá. Mesto preslávila výroba spišských parkov, bryndziareň, sušiareň zemiakov a mlieka.
Mesto (spolu so Sp. kapitulou má 3780 obyvateľov) má jednu originálnu zemepisnú zvláštnosť. Nachádza sa podobne ako Prešov, České Budejovice, severný okraj Paríža atď. na 49. rovnobežke severnej geografickej šírky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
