obranného zväzku demokratického sveta. Bolo to chvíľu pred vojnou v Iraku a spätne sa ukazuje, že i kulminačný bod, po ktorom nasledovali už len rozkoly a pád prestíže NATO. Summit, ktorý sa skončil včera v lotyšskej Rige, vyzerá na veľké fiasko.
Na prvý pohľad to prekvapiť nedokáže, pretože kto sa pozrie hlbšie na beznádejnú OSN či Európsku úniu, nemôže sa ubrániť myšlienke, že úpadok nadnárodných inštitúcií je fenomén 21. storočia a má hlbšiu politicko-globálnu logiku. Prečo by NATO bolo výnimkou? Neschopnosť dohody na posilnení misie NATO v Afganistane, a to je ono fiasko, vyzerá cez túto optiku iba ako pokračovanie trendu. "Pridaná hodnota", teda zvlášť zlé znamenie, je ale v tom, že kým OSN či EÚ budú simulovať tisíc činností a zahlcovať sa pseudoagendami ešte dlho-predlho, bez ohľadu na reálnu potrebu, peniaze tých, čo ich financujú i rozum, tak krach NATO v Afganistane by znamenal de facto úmrtný list aliancie. Niežeby ju niekto mal rozpustiť, to nie, avšak ak nie je schopná zastrešiť kľúčové bezpečnostné misie, tak žiadne iné činnosti, ktorými by naplnila svoju funkciu a zmysel, nie sú na obzore.
Iste, v teoretickej rovine potvrdili všetci členovia záväzok podieľať sa na afganistanskej stabilizácii. To sa teraz bude propagandisticky vydávať za "výsledok" summitu. Kľúčový je však fakt, že požiadavky velenia NATO, či už na početné posilnenie jednotiek v Afganistane, alebo presun na nebezpečný juh, až na malé výnimky štáty odmietli. Na vojenskú analýzu nemá autor priestor ani dostatočnú znalosť témy, bezpečnostní stratégovia (teda tí normálni) sa však zhodujú, že ak reinkarnovaný Taliban dobyje stratené pozície v nejakej miere ešte vyššej, než sa mu darí doteraz, bude to totálna prehra nielen NATO, ktoré misiu vedie, ale celého Západu. Nielen USA, ako sa potichu domnievajú tí, ktorí teraz povedali nie.
Napríklad Slovensko. Nie je jasné, čo je v pozadí prvého sporu, do ktorého sa dostal Gašparovič s Robertom Ficom, Fakt je ten, že prezident, ktorý SR na summite v Rige ako "hlavný veliteľ ozbrojených síl" zastupoval, prezentoval stanovisko, ktoré nebolo jeho. On mal totiž úplnú pravdu, keď sa na dvoch prípravných stretnutiach snažil premiéra presvedčiť, aby zmenil názor, čiže neodmietol žiadosť o presunutie ženistov do Kandaharu na juh. Fico však, v rámci svojej vlády mediálnej komunikácie, nedal Gašparovičovi mandát pripojiť sa k štátom, ktoré dali súhlas veleniu NATO k nasadzovaniu ich národných kontingentov v rámci potreby, teda bez "priestorového obmedzenia". Argument premiéra, že my nemáme v Afganistane "horských strelcov", ale ženistov, ktorí potrebujú zabezpečenie, je pozoruhodný implicitnou domnienkou, že vojenské velenie misie nevie, čo sú to ženisti a z rozmaru, lebo sa nudí (úmyselne?!), ich vyšle na smrť. Aj laik s modrou knižkou vie, že ak sú bojové podmienky, špecialisti na odmínovanie môžu fungovať iba s krytím za chrbtom, avšak stopercentnú garancia, že sa im nič nestane, nikto dať nemôže. Fico vyžaduje akési "bezpečnostné a technické podmienky", keďže jeho predstava o vklade Slovenska k svetovej bezpečnosti je taká, že na zomieranie a boj sú Američania, eventuálne ešte Briti, Holanďania a Dáni, ktorí na juhu už sú, prípadne Rumuni a Poliaci, ktorí teraz súhlasili, ale nie Slováci.
Budúcnosť NATO je smutná preto, lebo podobne ako Fico rozmýšľa viac, a predovšetkým omnoho dôležitejších lídrov - Merkelová, Chirac, Prodi. Títo, ktorí disponujú reálnymi možnosťami posilniť misiu, nepripúšťajú dokonca ani prehodnotenie svojej pozície. Pre každého premiéra či prezidenta sú nočnou morou rakvy potiahnuté národnou trikolórou, keď sa vykladajú z lietadiel, obavami z verejnej mienky však títo traja len zakrývajú dlhodobý cieľ presúvať ťažisko bezpečnostnej politiky z NATO na EÚ. To má len jednu chybu - Európa nemá silu ani schopnosť na vlastnú obranu. Preto je fatálnou chybou, ak sa Slovensko pridáva k línii oslabovania transatlantického piliera bezpečnosti a odkláńa od kurzu, ktorý držia štáty s podobnou historickou skúsenosťou Poľsko, Česko (sľúbilo posilniť misiu o polovicu), pobaltské krajiny.
Včera sme počuli a dnes ešte budeme počuť veľa ohlupujúcich rečí (Kašický, Kubiš, ďalší), že na Slovensko sa vlastne žiadny tlak nevyvíjal, že rozhodnutie padne až v marci, že na posudzovanie SR ako partnera nebude mať presun či nepresun žiadny vplyv a podobne. Sú to všetko klamstvá. Ak Američania opustia NATO mentálne, nemusia ani fyzicky, sme bezpečnostne presne tam, kde pred desiatimi rokmi, akurát svet je omnoho nebezpečnejší.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
