najväčší spor medzi katolíckou a pravoslávnou cirkvou, osobitne vo otázke, kto je nástupcom sv. Petra. "Pápež Ján Pavol II. vyzval na bratský dialóg zameraný na identifikáciu spôsobov, ako možno dnes vykonávať svätopeterský úrad... Mojou túžbou je pripomenúť a obnoviť toto pozvanie," povedal pápež.
Otázka nástupníctva po sv. Petrovi, ktorý je považovaný za prvého pápeža, je najväčším problémom vo vzťahoch medzi oboma cirkvami, ktoré sa v rámci tzv. veľkej schizmy rozdelili pred takmer 1000 rokmi. Podľa katolíkov je pápež - ako rímsky biskup - nadradený nad celou cirkvou. Pravoslávna cirkev však tvrdí, že rímsky biskup má len "primát čestný", ktorý od schizmy z 11. storočia v plnej miere neplatí. Benedikt a Bartolomej v spoločnom vyhlásení po omši v Chráme sv. Juraja vyzvali na ďalšie úsilie o zjednotenie oboch cirkví a za svoj cieľ označili "obnovenie plného spojenia". Obaja cirkevní lídri tiež vyzvali na nadviazanie tesnejších vzťahov medzi kresťanmi na Blízkom východe, ako aj na autentický a úprimný dialóg medzi náboženstvami s cieľom bojovať proti každej forme násilia a diskriminácie.
Pápež Benedikt XVI. včera navštívil aj chrám Hagia Sofia a Modrú mešitu v srdci starého Istanbulu. Benedikt XVI. sa tak stal len druhým pápežom v histórii, ktorý vstúpil na pôdu mešity. Mešita, ktorú otvorili v roku 1516, nesie oficiálny názov podľa sultána Ahmeta. Je to najslávnejšia mešita v Turecku a zároveň obľúbená turistická atrakcia. Pred vstupom do Modrej mešity pápež navštívil bývalý kresťanský chrám Hagia Sofia, kde sa dnes nachádza múzeum Aya Sofya. Rozsiahly komplex starý 1500 rokov bol dlhé stáročia majestátnym centrom východného kresťanstva, kým vtedajší Konštantinopol v roku 1453 nedobyli Turci. Tí mesto premenovali na Istanbul a v chráme zriadili mešitu, ktorá tam bola až do roku 1935. Sekulárny režim modernizujúceho sa Turecka zriadil vtedy v chráme múzeum.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
