padol do oka, autor tohto textu vytrvale opakoval, že je to cirkus a zástupná aktivita, ktorá len odpútava pozornosť od toho, že opozícia nemá vlastné témy. Na tomto stanovisku niet čo meniť ani v novej konfigurácii a preto platí, že návrh na odvolanie ministra Jahnátka, ktorý chce dnes KDH predložiť SMK a SDKÚ na schválenie k spoločnému postupu, je jalový a zbytočný.
Vyslovovať nedôveru členom vlády, keď neexistuje podpora v koalícii a hlasovanie je vždy verejné (čo je kaz politickej kultúry pri personálnych otázkach), je cirkus z princípu, keďže deklarovaný cieľ je nedosiahnuteľný. Výsledok nie je pád ministra, ale všeobecný dojem, že opozícia sa predvádza a plytvá peniazmi voličov. Je pravda, že môžu existovať veľmi silné situácie či dôvody, keď sú arogancia moci a previnenie dotyčného také kolosálne, že sa zdá byť nutné verejnosť vyburcovať symbolickým aktom. Návrh na odvolanie však takýto účel na Slovensku plniť už nemôže práve preto, že vyslovovanie nedôvery členom vlády bolo zdevalvované v minulých volebných obdobiach, keď sa navrhovalo, čiže zneužívalo, pre každú hlúposť a nikdy, ani raz, neskončilo pozitívnym výsledkom.
To je teoretická rovina. V konkrétnom prípade Ľubomíra Jahnátka platí, že nevykonal nič takého, čo by sa vymykalo z kultúry či pravidiel vládnej koalície ako celku. "Situácia okolo Transpetrolu", ktorú udalo ako dôvod na odvolanie KDH, nevznikla v réžii ministra hospodárstva, on ju neorganizoval ani nevymyslel, "len" vzal na vedomie a akceptoval nominačné procedúry tak, ako boli dohodnuté na vyšších úrovniach. Jeho politická zodpovednosť ako ústavne príslušného ministra, ktorý posunul zoznam menovaných za štát na valné zhromaždenie Transpetrolu, spočíva iba v tom, že je členom koalície a rešpektoval pravidlá nominácie, ktoré v nej platia.
Jahnátek, naopak, sa ešte zaslúžil o prehľadnosť pre verejnosť tým, že zodpovednosť za Rezeša a spol. nevzal na seba, ale jasne vyhlásil, že listinu schvaľovala en bloc koaličná rada. Čiže Fico, Mečiar a Slota. S pravdepodobnosťou rovnou istote je to aj pravda, čomu nenasvedčuje len "prekvapenie" Mečiara nad tým, že Fico sa tváril prekvapene, ale aj základný rozum, ktorý by sa zastavil nad predstavou, že by sa Jahnátek odvážil premiérovi toto zatajovať. Je nad slnko jasné, že orgány Transpetrolu sa menili na základe najvyššej politickej dohody a nejde o žiadny "komunikačný problém", ktorý vidí Hrušovský. Keby tomu bolo inak, ministra by odstrelil sám premiér, keďže Jahnátek ho dva či trikrát verejne usvedčil zo lži.
"Ak sa koalícia dohodne na menách ľudí, ani jednému ministrovi neprislúcha, aby takéto rozhodnutia menil. Keby ich ministerstvá ignorovali, tak by sa z koaličnej rady stal trhací kalendár", uviedol Jahnátek teraz v pondelok a už po tom, čo Fico opakovane tvrdil, že nominácie nešli cez koaličnú radu ani Úrad vlády. Premiér obranu vlastného ministra nielenže ignoroval, ale cez hovorcu Smeru dokonca vydal vyhlásenie, "že ide o jedného z najlepších ministrov po roku 1989". Zasmiať sa môžeme schuti, ale kľúčová zodpovednosť za Transpetrol neleží na Jahnátkovi. Tú nesú v prvom rade Fico a Mečiar.
Jahnátek, samozrejme, je strašný minister, ako napokon dve tretiny vlády. To, za čo zodpovednosť nepochybne nesie, je Viliam Križan, priateľ jeho dcéry, nový Rezešov kolega v dozornej rade TP. Toto meno, na rozdiel od iných, totiž stopnúť mohol, keďže ide zrejme o jeho osobnú nomináciu, ktorá nie je srdcovou záležitosťou žiadneho člena koaličnej rady. Mohol to zastaviť dokonca aj v prípade, že ho navrhla SNS, čo je asi lož. Keby mu niekto vysvetlil, že je neprijateľné menovať osobu blízku sebe či najužšej rodine, a on by to akceptoval. Rodinkárstvo však tiež nie je špecialita ministra hospodárstva, tento typ návratu do rokov deväťdesiatych praktizujú strany koalície masívne i inde ako v Transpetrole.
Návrh na odvolanie Jahnátka je nesprávna a zlá iniciatíva aj preto, lebo na krk jednotlivca hádže maniere, ktoré vniesla do výkonu moci celá koalícia a zodpovedné sú predovšetkým jej najvyššie postavené hlavy. Minister hospodárstva je pešiakom, alebo povedzme ľahkou figúrou, ale nie kľúčovým hýbateľom toho, čo sa stane resp. má stať v Transpetrole. Zázrak sa v parlamente neudeje, ale aj keby, Jahnátek by bol len rituálnou obeťou. Netreba cirkusy, ale konzistentnú opozičnú politiku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
