Mullera, Jany Kirschner, Petra Lipu a iných. Okrem toho sa však na producentskú dráhu pustil aj v rámci svojej skupiny Stereo a na budúci rok by sa na pulty predajní mal dostať ich vznikajúci album.
V súčasnosti spolupracuješ so skupinou I.M.T Smile. Plánuješ v tom pokračovať?
- Stretli sme sa s Ivanom Táslerom na jar tohto roku. Oslovil ma či by som nechcel hrať s nimi v kapele na koncertoch a ja som súhlasil, keďže som mal v tom období dosť voľna. Začali sa spolupráca a myslím, že sme si celkom sadli. Je to celkom iné ako pred ôsmimi rokmi, keď sme spolu začínali. Každý máme teraz jasnú predstavu čo chceme robiť, ako to chceme robiť, teda je to na profesionálnejšej úrovni. Podľa všetkého budeme spolupracovať aj naďalej.
Staneš sa teda stálym členom skupiny?
- Túto otázku by som teraz veľmi neriešil, pretože mám domovskú kapelu Stereo. A v súčasnosti sa venujem skôr producentskej činnosti. Hľadám mladé talenty a pomáham im. A I.M.T. Smile je pre mňa v podstate relax - môžem si zahrať niekde inde, iný "materiál". Z hľadiska budúcnosti som sa na to ani veľmi nepozeral.
Nezanedbávaš pritom vlastnú skupinu?
- Mám to dobre vymyslené. Stíham oboje.
Kde môžeme Stereo v najbližšej dobe vidieť koncertovať?
- Skôr sa chystáme do štúdia nahrávať druhý album. Pracujeme teraz na nových pesničkách, textoch, sme zavretí v skúšobni a cvičíme nový program.
Prvý album je britpopový. Bude aj nový album v tomto štýle?
- Bude to niečo podobné. Pesničky su stále niečim nové, aj keď človek má pocit, že sa stále ako autori, muzikanti opakujeme... Ja mám však takú zásadu, že chcem novú dosku stále o niečo obohatiť. A uvidíme čo prinesie nový album. Mal by vyjsť na jar a bude naspievaný v slovenčine.
Na čom si sa naposledy producentsky a hudobne podieľal?
- V poslednej dobe som natočil niekoľko albumov so známymi aj neznámymi interpretmi. So známejších to boli Paľo Habera, Adam Ďurica. Album I.M.T Smile vychádza teraz na jeseň a košická speváčka Nataša Džunková vydala album, na ktorom som taktiež ako producent zapracoval. Spomenul by som ešte mladého chlapca Ivana Biča, môjho bratranca, ktorý je veľmi šikovný. Chcel by som osloviť pri tvorbe ďalšieho albumu aj jeho, ale aj iných spevákov. Teším sa na nové veci.
Ako vnímaš ohlasy ľudí alebo médií na vašu hudbu?
- Sú príjemné, pretože najlepšia odozva je vlastne na koncertoch, festivaloch, kde sme hrali celé leto. Ľudia pozitívne reagujú, poznajú texty a spievajú. Chodia za nami s tým, že sa im naša hudba páči. Je to taká priama úmera: nahráš album, pustíš ho do rádii a prídeš na koncert a dostaneš spätnú väzbu či "áno" alebo "nie"... My sme mali "áno", a preto chystáme aj druhý album a tešíme sa dobrému ohlasu.
Aké boli tvoje hudobné začiatky?
- Začal som na strednej škole, konzervatóriu kde som s Mirom Táslerom založil kapelu Orphan. Ivan Tásler tam spieval ako štrnásťročný, ako aj Rasťo Kopina. Potom sa to ale nejako rozpadlo. Školu som si vyberal podľa toho, aby som sa v nej nemusel veľmi zdržiavať. Človek sa tam môže skutočne venovať hudbe, ktorú chce robiť a tak som tieto začiatky v pohode prešiel.
Chýba niečo slovenskej hudobnej scéne?
- Mal som pocit, že je dosť ťažké uberať sa tým smerom akým ideme my, ale zistil som, že ľudia sa chodia pozerať na slovenské skupiny a tešia sa z nich. A to povzbudzuje mladých, ale aj skúsenejších hudobníkov v práci. Myslím si preto, že situácia na Slovensku sa postupne a stále zlepšuje. A či chýba, tak to posúdiť neviem.
Muzikant žije hudbou. Ako sa s tým vyrovnáva tvoja rodina?
- Som z muzikantskej rodiny: otec bol spevák v Košiciach a vystriedal niekoľko kapiel. Rodičia ma poslali na hudobnú školu, podporovali a podporujú dodnes. Sú na mňa hrdí. Ale ako sa s tým vyrovnávajú by snáď vedeli najlepšie povedať oni.
Máš konkrétny cieľ či sen?
- Nie je to nič konkrétne...Asi len venovať sa hudbe do konca života a robiť ju čo najlepšie. Snáď sa to podarí.
Autor: jyx
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
