a Kapitulou.
Pôdorys mesta ovplyvnili ním prechádzajúce cestné komunikácie z Levoče do Prešova a na Spišské Vlachy. Výstavba domov z námestia prechádzala do bočných ulíc. Živelné pohromy, najmä časté požiare a škody spôsobené vojenskými ťaženiami ovplyvňovali výstavbu domov a ostatných stavieb v meste. Najväčší rozkvet výstavby bol zaznamenaný v období renesancie, ale pôvodné renesančné budovy v neskoršom období dostávali prvky baroka, rokoka, empírovú a klasicistickú podobu.
Centrum mesta malo pôvodne štvorhranný tvar, ktorý neskoršie narušila výstavba niektorých novších stavieb. každého návštevníka Podhradia upúta dom na námestí z roku 1546 a nápisom v nemčine: "Kde panuje hýrenie, tam dobrá správa nebude dlho trvať""
V juhozápadnej časti námestia v r. 1799 a 1808 postavili evanjelický klasicistický kostol, renovovaný v r. 1889. To dokazuje, že v meste a na okolí sa zachovala početná evanjelická skupina obyvateľstva, ako výsledok reformácie. Na severnej strane námestia, pri štátnej ceste od Braniska je r. k. farský kostol Narodenia Panny Márie z roku 1258, z obdobia, kedy bol postavený dvojvežový kostol sv. Martina na Spišskej Kapitule. Ten v r. 1462 - 1497 goticky upravili. Tretí z kostolov a kláštorom je pri ceste smerom na Kapitulu a je postavený v barokovom slohu v druhej polovici 17. storočia. Na tomto mieste dnešného kostola stál pôvodne mestský špitál z roku 1327. Kostol je zasvätený Milosrdným bratom. Všetky tri kostoly, tvoria dominantné zariadenia v meste.
Na námestí je barokový Mariánsky stĺp z r. 1726, renovovaný v r. 1861. K ďalším vzácnejším pamiatkam mesta patrí stredoveká renesančná radnica z roku 1546 s renesančným erbom, obnovená v r. 1785 - 1786. Smerom na železničnú stanicu v r. 1905 postavili židovskú sinagógu, ktorú reštaurovali v r. 1996 a je jediná zachovaná na Spiši.
V terajšom katastri Spišského Podhradia sú vzácne travertínové polia s kopcami, ktoré patria k prírodným pamiatkam mesta: bralo Spišského hradu, Drevník, Sobotisko, Ostrá hora, Pažica, Sivá Brada a iné a na mnohých z nich sú ďalšie vzácne historické pamiatky, ktoré dnes patria pod Spišské Podhradie.
Neďaleko Spišskej Kapituly je travertínová plošina, kde v dávnej minulosti bolo staré kláštorisko - monastérium. V súčasnosti je tam rotundová kaplnka sv. Rozálie z r. 1663, ktorá bola v polovici 18. storočia upravená rokokovo s päťuholníkovým pôdorysom. O niečo ďalej je rokoková kaplnka sv. Jána z r. 1766. Obidve sú v dosť zanedbanom stave, predovšetkým zvnútra.
V minulosti Spišského Podhradia cez Pažicu, okolo Kapituly, viedla poľná cesta až na Sivú Bradu a práve na vrchole travertínovej kopy je baroková kaplnka sv. Kríža založená v r. 1675 a do rokokovej podoby ju upravili v r. 1768.
V roku 1949 bola pod Podhradie pričlenená Spišská Kapitula. Historické pamiatky a vzácne prírodné útvary v okolí boli v roku 1993 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Spišská Kapitula je na Martinskom vŕšku nad Spišským Podhradím smerom k Levoči. V 13. storočí sa stala sídlom spišského prepošstva a od roku 1776 sídlom biskupstva pre Spiš, Liptov a Oravu. Okolo Kapituly je postavený ochranný múr s baštami z r. 1662 - 1665.
Za múrmi Kapituly je neskororenesančný biskupský palác, budova kňazského seminára, neskorobarokový kláštor z r. 1647, hranolová baroková stavba s hodinovou vežou, románska kamenná plastika Biely lev z druhej polovice 13. storočia, gotická freska z roku 1317 z korunovácie uhorského kráľa Karola Róberta, stĺp sv. Jána Nepomuckého z roku 1732, patróna kňazského seminára, kanonické domy s palácovou strechou z druhej polovice 15. storočia. Dominantu tvorí pôvodne starorománsky kostol, dnes s dvoma vežami sv. Martina s gotickou úpravou z r. 1245 - 1273, ktorý má najvyššiu vežu na Spiši. Pri tomto katedrálnom chráme je kaplnka Zápoľských z r. 1470 - 1499. V Spišskom Podhradí sa v 16. storočí narodil humanistický básnik Šimon Aurelius, hudobník Alfonz Czibuľka (1842 - 1892) a historik Jozef Špirko (1896 - 1870), ktorý je pochovaný vo Fričovciach, kde posledné roky pôsobil ako r. k. farár a maliar Karol Tibely (1813 - 1870). V meste pôsobil známy pedagóg a filozof mestskej humanistickej školy a zakladateľ evanjelického Kolégia v Prešove Ján Bayer, ktorý v roku 1671 musel opustiť školu a stal sa evanjelickým farárom v Spišskom Podhradí (1630 - 1674). Pôsobil tu aj maliar Desiderius Sima (1880 - 1933) a hudobný skladateľ Ján Šimbracký v 17. storočí. Mnohé významné osobnosti mali svoje pôsobisko aj na Spišskej Kapitule.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
