starostlivosť.
Pravlasťou je Austrália
Do pôvodnej domoviny stálozelených a stredne veľkých stromov rodu Brachychiton by sme museli cestovať až k protinožcom do ďalekej Austrálie, kde rastie celkom 11 druhov. Niektoré boli dovezené do južných oblastí Európy ako zaujímavé okrasné listnáče. Napríklad Brachychiton diversifolius, ktorý je v Austrálii dôležitým lesným a okrasným stromom, sa stal v Španielsku a v ďalších štátoch okolo Stredozemného mora významnou súčasťou parkov a záhrad. Brachychitony sú podobné rastlinám rodu Sterculia a príbuzné s takými významnými rastlinami, ako je napr. kakaovník. Nemajú slovenský rodový názov. Význačnými spoločnými znakmi celého rodu Brachychiton sú striedavé, jednoduché alebo laločnaté listy, jednopohlavné kvety usporiadané v latách a pestík s piatimi plodolistami, které dozrievajú do drevnatého mechúrika. Semená sú pomerne veľké (5 až 12 mm podľa druhu) a sú obalené slabou vrstvou olejnatej dužiny. Zreteľnou anomáliou je u väčšiny brachychitonov heterofília (rôznolistosť). Na vetvách jednej rastliny postupne vyrastajú listy, ktoré majú rôzny tvar, takže napr. dva dvojročné semenáčiky z plodu jednej rastliny na prvý pohľad budia dojem, že ide o dva rôzne druhy. Najdôležitejším znakom sú však nápadne hrubé korene a u niektorých druhov fľaškovité kmene, ktoré zhruba pred 10 rokmi zaujali pestovateľov bonsají a nekaktusových sukulentov. Brachychitony sú stálozelené stromy, ktoré však dobre znášajú aj niekoľko týždňov trvajúce obdobie sucha. Najnovším pestovateľským objavom je skutočnosť, že väčšia z 11 známych druhov je vynikajúcim materiálom pre izbové alebo sezónne vonku pestované bonsaje.
Darí sa im aj v paneláku
Jednotkou pre využitie v našich podmienkach je Brachychiton rupestris, ktorého pôvodným miestom výskytu je oblasť austrálskeho Queenslandu. Tam rastie ako typická drevina suchých otvorených formácií, ktorých rastliny sa prispôsobili dlhšiemu obdobiu sucha. Vyniká bizarným tvarom fľaškovito zdureného kmeňa. Jeho priemer môže dosiahnuť až 3,5 m a celková výška stromu až 20 m. O tejto rastline je možné povedať, že sa stane módnym hitom pre začínajúcich pestovateľov bonsají a nebude chýbať v základnom sortimente špecializovaných záhradníckych podnikov.
Ako teda brachychitony pestovať? Otázka množenia je jednoduchá. Semená veľmi dobre klíčia na vlhkej vate a po presadení semenáčiky veľmi rýchlo rastú pri obyčajnej izbovej teplote. Vrcholové časti mladých vetvičiek sa dajú úspešne odrezať, pritom aj odrezky majú schopnosť vytvárať opäť "fľaškový kmeň" či bizarné hrubé korene.
Ale pozor, trojročný semenáč dorastie až do výšky jedného metra. Preto sa odporúča rastlinu často prerezávať. B. rupestris a B. diversifolius tvoria veľmi skoro prepletenec niekoľkých výrazne hrubých koreňov, B. acerifolius a hlavne B. discolor dokážu zas vytvoriť bizarnú špirálu z hlavného koreňa, ktorý ochotne kopíruje kruhový tvar kvetináča. Navyše je možné špirálu predlžovať, povytiahnutím koreňov o 3 - 5 cm nad úroveň pôvodnej vrstvy zeminy. Pravidlo častého presadzovania prestáva platiť vtedy, ak už máme exemplár, ktorému sluší pekná keramika.
V lete môžete mať rastliny na balkóne a kdekoľvek na dobre osvetlenom mieste záhradky, v zime sa vyskúšalo ako prezimovanie takmer na sucho (napr. spolu so sukulentami), tak aj omnoho lepšie prezimovanie vo vegetácii pri teplote nad 12 °C, kedy spoľahlivo ďalej rastú. Čím viac tepla, tým pochopiteľne, častejšia zálievka, ale v zime bez hnojiva. Čím viac brachychitony rastú, tým trpezlivejšie musí byť ich sledovanie a pravidelné zaštipovanie tak, že sa ponecháva len prvý nový list s jedným pukom. Každá rastlina je originálom, každá je inak (hlavne v koreňovej časti) urastená, každá je navyše schopná uspokojiť netrpezlivých pestovateľov, pretože táto rastlina rastie veľmi rýchlo.
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
