vajíčkového šalátu. Predavačka: Ktorého? Vajíčkového? Zákazníčka: Hej, vajíčkového. Predavačka: Ehm, a nedáte si radšej nejaký iný šalát? Zákazníčka: ??? Predavačka: Viete čo, pre mňa - za mňa, tento vajíčkový šalát nech si dnes vedúci predáva sám, ale ja ho teda ľuďom predávať nebudem... Tak dáte si iný?
A ďalší skutočný dialóg prebehol v reálnej závodnej jedálni, pričom tentoraz som bol dokonca sám jedným z jeho priamych účastníkov (stravníkom, samozrejme, nie kuchárkou). Stravník: Pani kuchárka, čo by ste mi dnes odporučili z tých jedál v ponuke? Čo vravíte na jedlo číslo dva - to azu s tatárskou omáčkou? Kuchárka: No, keď vám fakt môžem poradiť, dajte si vo vlastnom záujme dačo iné. Stravník: ??? Kuchárka: No ak nechcete mať zdravotné problémy. Dajte si jednotku alebo trojku, tie sú v pohode.
Medailu za chrabrosť vám, dievčičky zlaté! Lenže tú si potom môžete akurát tak nasliniť a nalepiť na čelo, keď vás pre zradu vyrazia z roboty.
Tak mi napadlo, že keby prehovorila tá cickatá šťabajzna z tej drevenej búdky, kde predávajú (dakedy aj mne) hamburgery, aké tajomstvá v sebe hamburger ukrýva, asi by som sa dodatočne kumulatívne posr... Fakt radšej nevedieť (tzv. závoj nevedomosti), len zažmúriť oči a hrýzť a žuť a hlavne si pri tom nepredstavovať, ako asi tie (a najmä aké) zvieratká vnútri hamburgera predtým mohli pišťať a kvičať...
Zariadenia hromadného stravovania boli, sú a asi by aj mali ostať tajuplné a záhadné. Ich kuchyne alebo iné skrýše, kde (si predstavujem, že) ujkovia a tetušky náruživo mixujú predvčerajšie s včerajšími pozostatkami a kamuflujú výsledné dielo, aby pôsobilo dojmom dnešnej pochúťky, by mali byť trinástou komnatou, kam ak bežný smrteľník raz nedopatrením vkročí, po tom, čo na vlastné oči uvidí, by mu už nemali dovoliť, aby sa odtiaľ vrátil živý s hlavou na krku alebo aspoň so schopnosťou plynulo hovoriť o svojich zážitkoch, lebo ak svetu vyjaví pravdu o tom, čo všetko nám dávajú papať, radšej začneme viac piť, aby sme nemuseli toľko jesť.
Nuž, načim pouvažovať, či by zamestnávatelia v oblasti stravovania nemali od uchádzačov vyžadovať previerku od Národného bezpečnostného úradu, že dokážu zachovať mlčanlivosť pri styku s utajovanými kuchynskými skutočnosťami, lebo kým ľudia výslovne sami nechcú vedieť, čo presne jedia, treba o tom držať jazyk za zubami!
Alebo to vyriešim inak. Budem sa už stravovať len doma. A iba čo si sám navarím. Napríklad párky. Abo chleba s maslom. Abo čipsy. Abo hráškovú sáčkovú polievku.
Či tú nie, tá mi minule prihorela a musel som ju vyfľusnúť do záchoda.
Autor: Jaroslav V. VRABEC
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
